Žalm 102

Zhudobnený text s akordami

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Originálny text

Žalm 102

Pane, vyslyš moju modlitbu
a moje volanie nech dôjde k tebe.
Neskrývaj svoju tvár predo mnou;
v deň môjho súženia
nakloň ku mne svoj sluch.
Kedykoľvek ťa budem vzývať,
čím skôr ma vypočuj.
Lebo moje dni sa tratia ako dym
a kosti mám rozpálené sťa pahreba.
Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá,
takže zabúdam jesť svoj chlieb.
Od samého náreku
som iba kosť a koža.
Som ako pelikán na púšti,
ako kuvik uprostred zrúcanín.
Nemôžem spať
a som ako osamelý vrabec na streche.
Moji nepriatelia ma potupujú každý deň,
preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.
Veď popol jedávam ako chlieb
a nápoj miešam so slzami;
to pre tvoj hnev a výčitky,
lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa,
a ja schnem sťa tráva.

II

Ale ty, Pane, trváš večne
a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.
Vstaň a zľutuj sa nad Sionom,
lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval,
lebo už je tu ten čas.
Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene
a ľútostia nad jeho troskami.
Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania
a tvojej slávy všetci zemskí králi;
lebo Pán vystaví Sion
a zjaví sa vo svojej sláve.
Zhliadne na modlitbu núdznych
a nepohrdne ich prosbami.
Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce
a obnovený ľud oslávi Pána.
Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne
a z nebies pozerá na zem;
čuje nárek zajatých
a odsúdeným na smrť vracia slobodu,
aby na Sione hlásali meno Pánovo
a v Jeruzaleme jeho slávu,
keď sa tam zídu vospolok národy
a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

III

Cestou mi sily podlomil
a skrátil moje dni.
Hovorím: „Bože môj,
neber ma v polovici mojich dní;
tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.
Na začiatku si stvoril zem,
aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
Ony sa pominú, ale ty zostaneš;
rozpadnú sa sťa odev,
vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.
Ale ty ostávaš vždy ten istý
a tvoje roky sú bez konca.
Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí
a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“

Komentár

Žalm 102 patrí ku kajúcim žalmom. Prináša nárek skleslého človeka, ktorý prednáša Pánovi svoj žiaľ. Prvé vzývanie žalmistu odkrýva pôvod známej liturgicej formuly používanej pri požehnávaniach osôb alebo predmetov, či iných vzývaniach: „Pane, počuj moju modlitbu.“ Vyjadruje sa ňou úplná odkázanosť človeka na Božiu moc a vyprosujú sa jej účinky pre človeka. Žalmista potom líči svoju opustenosť, samotu, opovrhovanie a potupu zo strany nepriateľov. Je to ťažké položenie žalmistu, ktorý reflektuje svoju situáciu pred Bohom. Jednotlivými obrazmi, ktoré sú vlastne variáciami samoty a smútku, sa autor duchovne prehlbuje a formuje pre plnšiu nádej, prijatie slobody ako Božieho daru a nakoniec pre bezpečné spočinutie v Pánovi.

Centrálnou témou žalmu je meditácia autora o Pánovi, ktorý trvá večne a môže sa zľutovať nad Sionom. Výsledkom Pánovej intervencie bude znovupostavený ľud v ďalších pokoleniach. V záverečnej časti žalmu autor opäť reflektuje svoju situáciu, ale oproti prvej časti je tu rozdiel: kým na začiatku žalmu autor opisoval svoje biedne položenie, v záverečnej časti sa konfrontuje s Pánom, pričom oslavuje Pána za jeho veľkosť a stálosť. Tieto Božie vlastnosti sú v istom zmysle prameňom nádeje žalmistu, pretože v nich vidí perspektívu bezpečného trvania budúcich pokolení.

Nešťastná situácia človeka sa tak veľmi spája so svätým mestom, že až nadobúda univerzálne rozmery. Obsah žalmu pravdepodobne uvažuje nad smutnou situáciou Izraela pre ich návrate z exilu. Žalmista sa obracia k Bohu so silným zvolaním a predkladá mu v modlitbe, ktorá je plná živých a rôznorodých obrazov svoju biedu a bolesť, ktoré zmenšujú jeho existenciu na tieň, ktorý mizne. V tomto momente pre pohľade na ruiny svätého mesta zažíva hlbší nádych a začína vnímať to, že Sion bude obnovený a jeho poslanie prinesie všeobecnú spásu.

3. časti žalmu znova prichádza vzlykanie žalmistu, ktorý vidí, ako sa míňajú jeho dni a prosí, aby bol uchránený od blížiaceho sa konca. Jeho duša sa upokojuje pri kontemplovaní nemeniteľnej Božej večnosti, Boha, ktorý pretože je večný, predĺži život žalmistu a slávnostné dejiny Jeruzalema v jeho budúcnosti.

„K Bohu je potrebné sa obracať v čase príhodnom i nepríhodnom.“ (Sv. Ján Zlatoústy)

„Boh je Pán času a všetko sa deje podľa poriadku, ktorý stanovil. On pozná, kedy je čas vstať a zľutovať sa.“

(Kassiodor) „Práve ten, ktorý trvá naveky, môže zachrániť toho, ktorý je len dočasný. Človek potrebuje spásu.

záchranu, lebo jeho dni sa naklonili ku koncu. Boží prísľub života v prítomnosti a budúcnosti. Keď človek upadá vo svojej sile, Boh nestarne… Boží prísľub života v prítomnosti a budúcnosti tak stále človeka sprevádza. “ (Sv. Augustín)

„Zajatci túžia po možnosti vrátiť sa do izraelskej krajiny a pobozkať každý jej kameň. Aj ak sa im darí a v zajatí prosperujú a žijú v krásnych palácoch, radšej by sa vrátili medzi jeruzalemské ruiny a rozvaliny, ktoré sú pre nich posvätné.“ (Radak/Ibn Jachia)

„Modlitba chudobných je modlitbou veriacich v Krista. Chudobní sú vzhľadom na tento svet bohatí len v Kristovi. Sú plní Ducha Svätého, prednášajú modlitby Pánovi, aby nesklamal očakávania svätých.“ (Kassiodor)

„Každý človek más svoje roky odmerané, ale len Boh pozná konkrétny čas každého človeka. Hoci nikto nepozná presné roky života, predsa všetci vedie, že je čas pre jar, potom pre leto, neskôr pre jeseň a napokon pre zimu. Podobne všetci vedia, že je čas narodiť sa a čas zomrieť. Boh prisľubuje tým, ktorý mu slúžia s vierou, že zomrú ako Abrahám uspokojený životom.“ (Atanáz)

Možno ho použivať ako hlas konajúceho pokánie. Každý človek, ktorý túži po obrátení sa v ňom môže nájsť.
Žalm 102 je jeden zo siedmych kajúcich žalmov (6, 32, 38, 51, 102, 130, 143). Skôr než žalmista začne Pánovi prednášať svoje žiale, vyjadrí prosbu o to, aby ho Pán počul a rýchlo mu odpovedal, teda aby splnil jeho vzývania. Až potom začína prednášať svoj „prípad“. Uvedomenie si Božej prítomnosti a dôvera v Božiu pomoc sú dôležitými  podmienkami dobrej modlitby.

Celá koncepcia žalmu 102 je veľmi dobrou ukážkou formácie človeka, ktorý reflektuje svoj život. Svoje položeni konfrontuje s Bohom. Pričom mu nejde o polemické ciele v zmysle výčitky: „ty, Pane, trváš naveky… ale my hynieme…“ V Pánovom večnom trvaní vidí žalmista garanciu spravodlivosti do budúcich pokolení. Žalmista upriamuje svoj zrak na Boha a v neho skladá svoju nádej…

WordPress Video Lightbox Plugin