Žalm 104

Komentár:

Žalmista nekontempluje dielo stvorenia očami vedca, alebo estéta, ale pohľadom proroka, ktorý cíti za vonkajšou formou dýchanie Božieho tajomstva. Vierou objavuje prítomnosť toho, ktorý svojou večnou mocou a múdrosťou dal veciam usporiadanú existenciu, ktorá je bohatá, plná života a prekvapivo veľmi variabilná (Rim 1,20). 

V žalme sa stvorenie javí vo svetlej čistote a sviežosti toho momentu, v ktorom vyšlo z Božích rúk. Jeho prítomnosť je všade a jeho činnosť sa uskutočňuje jasným a mocným spôsobom v každom kúte vesmíru. Pod impulzom Božej činnosti zem a vesmír vibrujú ako hudobný nástroj a jeho motívy sa križujú veľmi rôznorodým spôsobom a vytvárajú univerzálnu harmóniu. V tomto žalme má svoje miesto aj človek ako vládca, ale aj ako prostredník. Je najvernejším zrkadlom Boha vo svete (1Kor 3,21-23). 

Tento nádherný hymnus začína pozvaním chváliť Boha. Boží Duch je princípom života a neustáleho obnovovania zeme a vesmíru. Boží Duch je život, ktorý koluje v každom stvorení, je dychom, ktorý oduševňuje každú vec. 

Stvorenie má svoj základ, svoju spásu a svoje naplnenie v Kristovi (Jn 1,3, Kol 1,15-17, Hebr 1,3, Kol 1,19-20). Spása je nové stvorenie, ktoré ohlasovali proroci (Iz 65, 17-19, 2Kor 5,17). Kristus hľadí na veci, ktoré stvoril z nekonečnou láskou a prijíma ich do služby svojim tajomstvám. Svojim spôsobom sa stvorenie zúčastňuje na tajomstvách Pánovho života a spája sa s posolstvom večného života (Mt 2,2, Lk 23,44, Mt 27,51, Sk 1,9). V jeho rukách sa veci stali prameňmi večného života: voda krstu, chlieb a víno Eucharistie, olej a balzam sviatosti pomazania. 

„Kristus je život, Svetlo, Brána, vzácny Kameň, Skala, Holubica, Vinica, ovca, koreň, ratolesť, oliva, prameň, baránok, lev, sieť, uholná skala, dom“ (pápež Damaz). Kristus je náš životný pokrm, víno, ktoré obveseľuje človeka a chlieb, ktorý mu dáva silu. Jeho Duch je olej, ktorý necháva rozžiariť radosťou tvár ľudstva. 

Harmónia nebies, plodnosť a variabilita života, ktorý „vybuchuje“ na zemi sú obrazom (symbolom) harmónie a plodnosti nadprirodzeného života, ktorý Kristus daroval zemi. Kristus je nový rok, v ktorom žije Cirkev. Obdobia tohto roku sú poznačené tajomstvami jeho života (Jn 3,8, Jn 4,14 Jn 7,38-39, Jn 16,13, Rim 8,10-11.15-16, 1Kor 3,16, 1Kor 6,19, 1Kor 12,4, Ef 4, 11-12, Gal 4,6, Gal 5,22). 

Duch Svätý, ktorého zvolávame slovami žalmu je blažené svetlo, ktoré napĺňa vnútorný život veriacich. Je živou vodou, ktorá zmýva, čo je nečisté, zvlažuje a osviežuje, čo je suché a tvorí novú plnosť života. On je Božským ohňom, ktorý ohrieva to, čo je studené a pomáha človeku vyjsť zo seba samotného a z tvrdosti jeho srdca a nezáujmu. Žalm 104 nás uisťuje o tom, že Boh pokračuje vo svojej činnosti a starostlivosti o svet a že to, čo úžasným spôsobom stvoril, spôsobom ešte úžasnejším aj spasí (Rim 8, 19-21). Svet sa obnovuje okolo nás, ale i v nás. Naším základným postojom má byť pokora a podriadenie sa Bohu (sv. František Assiský, pieseň stvorenia). 

„Duch Svätý najprv človeka privádza k odporu voči vlastným hriechom a k pokániu, potom k zbožnosti, rozjímaniu, ktorým uzdravuje vnútorné rany človeka, ďalej ho osvecuje, dáva mu poznanie, povzbudzuje ho útechou a posilňuje ho, a nakoniec mu vlieva do duše lásku, ktorá ho opojí a uchváti ho ako víno, čo potešuje srdce človeka.“ (Bernard z Clairvaux)

Vzťah Boha k človeku, jeho mystické zjednotenie s ním nazýva Terézia prejavom štedrosti a veľkodušnosti. Ide o Božiu štedrosť a veľkodušnosť, ktorú Boh dáva podľa toho, aký je. Ó, nekonečná štedrosť, aké veľké a početné sú tvoje diela! (Kniha života, 152-153)