Žalm 105

Zhudobnený text s akordami

Originálny text

Žalm 105

Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno,
rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.
Spievajte mu a hrajte,
rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.
Jeho svätým menom sa honoste;
nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.
Hľadajte Pána a jeho moc,
hľadajte vždy jeho tvár.
Pamätajte na divy, čo učinil,
na jeho znamenia a na výroky jeho úst,
vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka,
synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.
On, Pán, je náš Boh;
jeho rozhodnutia platia po celej zemi.
Večne pamätá na svoju zmluvu,
na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,
na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel,
na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.
Jakubovi to stanovil za zákon,
Izraelovi za zmluvu večitú,
keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu
ako váš podiel dedičný.“
Keď ich bolo ešte neveľa,
iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine
a od kmeňa prechodili ku kmeňu,
z jedného kráľovstva k inému národu,
nedovolil, aby im ľudia krivdili;
i kráľov karhal kvôli nim:
„Netýkajte sa mojich pomazaných,
neubližujte mojim prorokom.“

II

Hlad privolal na krajinu
a poničil všetku zásobu chleba.
Pred nimi poslal muža,
Jozefa, ktorého predali za otroka.
Putami jeho nohy zovreli
a jeho šiju železom;
no potom došlo na jeho slová,
Pán dokázal jeho nevinnosť.
Vyslobodil ho posol kráľovský,
prepustil ho vládca národov;
ustanovil ho za pána svojho domu
a za správcu všetkého svojho majetku,
aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle
a jeho starcov učil múdrosti.

III

I prišiel Izrael do Egypta
a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.
Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil
a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.
Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud
a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.
Poslal svojho sluhu Mojžiša
a Árona, ktorého si vyvolil.
A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia
a zázraky v Chámovej krajine.
Zoslal temnoty a zahalil ich,
lež oni sa jeho slovám spriečili.
Ich vody na krv premenil
a pozabíjal ich ryby.
Ich krajina sa zahemžila žabami,
vnikli až do paláca kráľovho.
Rozkázal a prileteli roje múch
všetky končiny zaplavili komáre.
Namiesto dažďa im zoslal kamenec,
žeravý oheň do ich krajiny.
A zbil im révu i figovník,
dolámal stromy na ich území.
Rozkázal a prileteli kobylky,
nespočetné množstvo sarančí.
Zožrali všetku zeleň v krajine,
zožrali všetku zemskú úrodu.
A pobil všetko prvorodené v Egypte,
prvotiny všetkej ich mužnej sily.
Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom
a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.
I zaradoval sa Egypt, že už odišli,
lebo strach z nich naň doľahol.
Rozostrel oblak, aby ich tak chránil,
a oheň, aby im svietil za noci.
Keď požiadali, zoslal im prepelice
a sýtil ich chlebom z neba.
Otvoril skalu a voda vytryskla,
po púšti tiekla sťa rieka.
Lebo pamätal na slová svojho záväzku,
ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.
Vyviedol teda svoj ľud v radosti,
vyvolených svojich s plesaním.
A odovzdal im krajiny pohanov
i zaujali majetky národov,
aby zachovávali jeho predpisy
a jeho zákon plnili.

Komentár

Tento žalm je znovu pripomenutím si diel, ktoré Boh vykonal v dejinách Izraela od čias Abraháma až po vstup do zasľúbenej zeme. Boh sa javí ako ten, ktorý je protagonistom a dirigentom tejto histórie. Životným centrom histórie Izraela sú dejiny exodu. Cez ne  Boh volá svoj ľud ku existencii. Každoročné oslavy židovskej Veľkej Noci, ku ktorým sa vzťahuje zrejme aj tento žalm sú neprestajným pripomínaním si tohto slávnostného začiatku tejto histórie. Zároveň sú aj garancia toho, že Boh potvrdzuje to, čo vtedy vykonal.

Uzáver tohto žalmu, ktorý sa nachádza aj v 1Krn 18, 8-22 a má svoj pôvod u Dávida sa javí celkom jasný. Boh bol verný svojim prísľubom voči svojmu ľudu. Ľud má byť verný Bohu a jeho zákonom, aby sa nestal nehodným Božej priazne (Rim 4, 16.18-25).

„V Abrahámovi sa človek naučil a zvykol si nasledovať Božie Slovo. Jeho viera je identická tej našej. On veril v budúce veci, akoby sa už uskutočnili v sile Božieho prísľubu a my vo viere kontemplujeme dedičstvo kráľovstva.“ (sv. Irenej)

My sme Abrahámovo potomstvo, na nás vzťahuje tento žalm, aby nás povzbudil v oslave Pána a aby sme pamätali na jeho prísľuby. Príkladom tohto sú okrem Abraháma aj ostatní patriarchovia ako napríklad Jozef, Mojžiš a proroci (Gal 3,7, Hebr 12,2, Hebr 11,39-40, 1Kor 4,7, 1Pt 2,24).

Svojimi sviatosťami nám Kristus ponúka v púšti tohto sveta, tie skutočnosti života a nadprirodzené milosti, ktorých obrazom boli prísľuby, ktoré sprevádzali Izraelitov na ceste do zasľúbenej zeme (refrén žalmu). Kristus nám otvoril prisľúbenú zem večného života, aby jeho slovo v nás prebývalo v plnej miere a aby sme sa mohli stať živými členmi jeho Tela, ktoré prijal vo svojom vtelení (na prehĺbenie Kol 3,16, Rim 6,3-14, 1Kor 1,27-29.31, Rim 8,28-29, 1Kor 12,14-25, Hebr 11,8-29).

Žalm 104 nám zdôrazňuje, že tak ako plán našej spásy, iniciatíva jeho príprave, jeho realizácia a naplnenie prináležia absolútnym spôsobom Bohu samotnému.

„Kto hľadá Pána“, čiže intímne poznanie, ktoré nám On dáva o sebe samotnom je nezaslúženým darom. Tento dar je nám daný s vierou, s láskou a s poslušnosťou jeho slovu a pozýva nás, aby sme neboli smutní. Je to hľadanie, ktoré sa rodí z toho, že sme boli nájdení a je to nachádzanie, ktoré nás privádza k hľadaniu až do nekonečna. Žalmista pripomína a pozýva nás, aby sme si spomínali na zázraky, ktoré Boh vykonal a nezabúdali na to, že On je verný, nepochybne verný. Zároveň nás pozýva, aby sme ho chválili za jeho úžasné diela a stávali sa jeho spolupracovníkmi na diele spásy.

WordPress Video Lightbox Plugin