Žalm 106

Zhudobnený text s akordami

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Originálny text

Žalm 106
Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove,
kto všetku jeho chválu rozhlási?
Blažení sú tí, čo zachovávajú právo
a konajú spravodlivo v každý čas.
Pamätaj na nás, Pane, z lásky k_svojmu ľudu,
navštív nás svojou spásou,
aby sme videli šťastie tvojich vyvolených,
aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu
a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi.
Hrešili sme ako naši otcovia,
konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.
Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky,
zabudli na tvoje veľké dobrodenia
a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.
Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil,
aby ukázal svoju moc.
Červenému moru pohrozil a ono vyschlo;
po morskom dne ich previedol ako po púšti.
Vyslobodil ich z rúk nevraživca
a vymanil z rúk nepriateľa.
Ich utláčateľov voda zaliala,
ani jeden z nich nezostal nažive.
Až potom uverili jeho slovám
a pieseň chvály mu spievali.
No onedlho na jeho skutky zabudli
a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.
Na púšti sa oddali žiadostivosti
a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.
Dal im, čo si žiadali,
ba dopustil, že sa presýtili.
V tábore zanevreli na Mojžiša
a na Árona, posväteného Pánovho.
Otvorila sa zem a pohltila Dátana
a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.
I vzbĺkol oheň v ich zástupe
a bezbožníkov spálili plamene.

II

Urobili si teľa na Horebe
a klaňali sa soche uliatej;
i zamenili svoju slávu
za podobu býka, ktorý trávu požiera.
Zabudli na Boha, svojho záchrancu,
ktorý vykonal veľké divy v Egypte,
zázraky v_Chámovej krajine,

v Červenom mori skutky úžasné.
Už povedal, že ich vyhubí,
keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.
On si stal v prielome pred neho,
aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.
Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť,
neverili jeho slovám.
Vo svojich stanoch šomrali,
nepočúvali Pánov hlas.
Vtedy zdvihol ruku proti nim,
že ich zničí na púšti.
A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi
a že ich rozoženie do cudzích krajín.
I pridali sa k Beélfegorovi,
jedli z obiet mŕtvym bôžikom;
popudzovali Boha svojou podlosťou,
až skaza na nich doľahla.
Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok
a pohroma prestala.
K dobru sa mu to pripočítalo
z pokolenia na pokolenie naveky.
Pri meríbskych vodách popudili ho k hnevu;
Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;
tak ho rozčúlili,
že nerozvážne slová vyslovil.

III

Nevyhubili národy,
ako im Pán bol rozkázal.
Ale zmiešali sa s pohanmi
a osvojili si ich správanie.
Uctievali sošky ich bôžikov
a tie sa im stali osídlom.
Synov a dcéry
obetovali zlým duchom.
Prelievali krv nevinnú,
krv svojich synov a dcér
obetovali modlám Kanaánu.
A zem bola poškvrnená krvou;
znečistili sa svojimi skutkami
a porušovali vernosť svojimi zločinmi.
Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu
až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;
vydal ich do rúk pohanov;
vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.
Nepriatelia ich trápili,
pokorili a uvrhli do svojho područia.
Častejšie ich vyslobodil;
no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom,

až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.
Ale on zhliadol na ich súženie,
keď počul ich náreky.
Rozpamätal sa na svoju zmluvu
a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.
A vzbudil k nim súcit
u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.
Zachráň nás, Pane, Bože náš,
a zhromaždi nás z krajín pohanských,
aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť
a tvojou slávou sa honosiť.
Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,
od vekov až naveky.
A všetok ľud nech privolá: „Staň sa. Amen.“

Komentár

Žalm 106 je poetickým vyjadrením meditácie nad dejinami spásy, resp. Božími dielami
v dejinách Izraela a nad odpoveďou Izraela. Žalmista postupuje pritom tak, že spomína
v poradí tie najhlavnejšie vstupy Pána do dejín svojho ľudu a zakaždým aj odpoveď Izraela. Tá odpoveď bola vždy negatívna, jedná sa o opakovanú neveru.

Nevernosti a zlyhania Izraela: konanie Izraela v Egypte, zlyhanie Izraelitov na púšti, reptanie pre hlad, vzbura Koracha, Dátana a Abirona, modloslužba pod Sinajom, opovrhnutie vytúženou krajinou, vzbura proti Mojžišovi, Izrael ostal v stanoch, keď mal bojovať, modloslužba Baalovi, reptanie pre nedostatok vody, nerozvážne jednanie Mojžiša, modloslužba Izraela, krviprelievanie…

Posledná prosba žalmu vo v. 47 predpokladá, že Izraeliti sú stále v cudzej zemi. Skúsenosť s milosrdenstvom Pána v minulosti im dáva nádej, že ich neopustil a že ich zhromaždí späť do zeme ich otcov, aby ho mohli vzývať. Kolektívne vyznanie viny v žalme je splnením podmienky Lv 26, kde sa hovorí, že ak Izraeliti budú vyznávať svoju vinu, ako aj vinu svojich otcov … potom uplatním svoju zmluvu s Jakubom i zmluvu s Izákom, spomeniem si na zmluvu s Abrahámom, ako aj na krajinu. Celý žalm ako kolektívne vyznanie viny je vlastne plnením tejto požiadavky.

„Zachráň nás, Pane, Bože náš a zhromaždi nás z krajin pohanských…“

„Túto prosbu spolu so žalmistom adresuje Bohu každý, kto si uvedomuje, že zhrešil, a preto koná pokánie. Takýto človek zároveň verí, že Boh mu odpustí pre svoje veľké milosrdenstvo a odvráti od neho svoj hnev. Preto voláme spolu so žalmistom: Zachráň nás, Pane, Bože náš a zhromaždi nás z krajin pohanských, aby sme viac neslúžili hriechu.“ (Arnobius)

Možno tento žalm nazvať kajúcou meditáciou nad dejinami Izraela či teologickou reflexiou nad dejinami vlastných neverností Bohu, ktorý sa napriek nevernosti Izraela o svoj vyvolený ľud ďalej stará a preukazuje mu milosrdenstvo.

Žalmista vystupuje v mene celého ľudu a jeho cieľom je priviesť poslucháčov k vyznaniu
hriechov.

Celý žalm je postavený do rámca Božej dobroty, slávy a jeho milosrdenstva. V centrálnej časti žalmu výrazne vystupuje do popredia Božia láska a súcit s vyvoleným ľudom, ktorý Boh zachraňuje s čistej lásky.

Žalm 106 je vlastne kolektívnym spytovaním svedomia a kolektívnym vyznaním hriechu.
Božia láska a jeho milosrdenstvo však víťazí nad všetkými prekážkami, aj tými najťažšími, ktoré mu stavia tvrdohlavosť a hlúposť jeho vyvolených.

Kresťania sa môžu takto nielen poučiť z chýb starozákonného ľudu, ale aj utvrdiť sa
v presvedčení, že Božie milosrdenstvo je väčšie a silnejšie ako akékoľvel ľudské zlyhanie.

Boh je neustále pripravený odpustiť človeku a vyslobodiť ho z akéhokoľvek zla. Žiadne zlo nie je prekážkou pre Božiu všemohúcu múdrosť a nesmierne milosrdenstvo.

Medzi prvými hriechmi spomínanými v tomto žalme sa nachádzajú nechápanie Božích divov a neschopnosť spomenúť si na prejavy Božieho milosrdenstva (v.7). Z toho vyplýva pre veriacich ľudí aj prvé poučenie, že je potrebné vyvinúť maximálne úsilie, aby sme pochopili vzťah Boha k človeku, a tým aj Božiu pedagogiku.

Nad všetkými opismi hriechu Izraela však dominuje súcit a milosrdenstvo Boha, ktorý sa
zľutúva a vzbudzuje súcit aj u nepriateľov Izraela. Žalm 106 sa týmto opisom Božej dobroty stáva skvostom Žaltára a starozákonnej spirituality.

WordPress Video Lightbox Plugin