Žalm 107

Komentár

Žalm 107 predstavuje vďačnosť ako základný model ľudskej existencie, ktorá je závislá od vzťahu k Bohu. Človek je Bohu vďačný nielen za záchranu z rôznych ohrození
a nepríjemností. Koncept vďačnosti zahŕňa aj všetko ostatné, čo Boh pre človeka pripravil. Náležitá vďačnosť voči Bohu nie je povinnosťou, ale aj úprimným vyjadrením živého vzťahu človeka, ktorý prijíma, a Boha, ktorý dáva. Človek je pozvaný dotvárať a zveľaďovať Božie stvoriteľské dielo pre prospech svoj a prospech blížnych, tešiť sa z úspechov a prosperity. No pri tomto všetkom chce byť Boh prítomný, aby človeku pomáhal a viedol ho.

„vzdávajte vďaku (oslavujte Pána) Pánovi, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá
naveky.“

Životom permanentnej vďaky človek zreteľne preukazuje svojú dôveru v Boha ako
strarostlivého otca, ktorý sa snaži o ľudské dobro a šťastie. Vo chvíľach absolútnej beznádeje, keď už vyčerpal všetku silu aj schopnosti, Pán sa k nemu skláňa, nezaslúžene ho z beznadejného stavu vyslobodzuje a dáva mu novú perspektívu. Vďačnosť je o to väčšia, o čo väčšia je „nezaslúženosť“ samotnej záchrany. Rozpomínanie sa na Pánove zachraňujúce konanie je teda pre žalmistu a jeho čitateľov zdrojom vďakyvzdania, ktoré je hlavnou témou žalmu.

„vzdávajte vďaku (oslavujte)“: podľa Halot má toto sloveso aj význam „vyznať vinu“
v kontexte odpustenia a vďakyvzdania. Vyznanie hriechu je zároveň aj ďakovaním, lebo
očakáva milosrdného a odpúšťajúceho Boha a verí v neho. Vzdávanie vďaky je rovnako
vyznaním hriechu, lebo človek si uvedomuje, že má za čo ďakovať, keďže mu Boh odpustil.

„milosrdenstvo“ Predokladá zmluvný vzťah. Tento zmluvný rámec zabezpečuje, že Pánovo
milosrdenstvo nie je chvíľkovou, či jednorázovou záležitosťou, ale predstvuje trvalú hodnotu pre ľudí, ktorí sú s ním v zmluvnom vzťahu. Žalmista pripomína štyri udalosti, v ktorých Pán demonštroval svoje milosrdenstvo a na konci poučnú pieseň. Skúsenosť s takto prežitým milosrdným konaním je základom nádeje v prítomnosti aj v budúcnosti. Žalmista začína, ale aj končí svoju pieseň odkazom na Božie milosrdenstvo.

Vďakyvzdanie je teda úplne prirodzenou a očakávanou reakciou človeka, keď je zachránený v situácii, v ktorej si nevedel sám dať rady. Vtedy si človek bytostne uvedomuje svoju nedokonalosť a závislosť od Boha. Avšak v pokojnej každodennosti sa začne vytrácať vďačnosť. Človek je náchylný zabúdať, že nie je autonómnym tvorom a že aj tento stav je darom od Boha. Vďačnosť teda nie je len pocitom, je bytostnou potrebou, pomocou ktorej človek obnovuje správny vzťah k Bohu. Vďačnosť sa stáva vyznaním o nesmiernej Božej starostlivosti a zároveň aj misijným nástrojom, ktorý predstavuje Boha okolitému svetu.

Boh ostáva aj vo chvíľach katastrof hýbateľom dejín. Je prítomný aj vo všetkých katastrofách, aj keď to na prvý pohľad odporuje jeho dobrote. Človeka v nich však neopúšťa. Prítomnosť Boha aj v katastrofách je zároveň garanciou, že katastrofa nie je konečným riešením, lebo Boh má moc vyslobodzovať. Žalmista tak ponúka čitateľovi, aby si osvojil niečo z Božej múdrosti a na katastrofy a zlé veci nahliadal z Božej perspektívy. Boh je s človekom aj v zlých časoch a má pre neho pripravený plán záchrany. Človek nad tým uvažuje a v konečnom dôsledku vzdáva za to Bohu vďaku.

Gregor Nysský vidí v žalme 107 spirituálnu biografiu človeka oslobodeného Bohom
z mnohých bied, do ktorých sa dostal. Augustín vysvetľoval tento žalm tak, že ten, kto zakúsil vo svojom živote mnohoraké prejavy Božieho milosrdenstva, ten ho bude osobitne milovať. Žalm teda nie je napísaný pre jedného konkrétneho človeka, ale pre celý Boží ľud a je pred nami postavený ako zrkadlo, aby sme sa v ňom mohli spoznať.
„Skúška pre kresťana po ťažkostiach obrátenia spočíva v spoznaní svojej osobnej slabosti. Keď už rozumie tomu, čo by mal zachovávať, stáva sa mu, že nadhodnotí sám seba, precení svoje sily a pre svoju pýchu sa cíti porazený. Zistí, že jeho vášne ho premohli a že nemôže pokračovať po začatej ceste. Cíti, že neresti mu bránia, a pred sebou vidí obrovský múr a zavretú bránu, nenachádza spôsob, ako z toho vyjsť dôstojne. Aj preto sa obráti na Pána a Pán ho vyslobodí z tejto kritickej situácie, roztrhne putá ťažkostí a úspôsobí ho, aby konal spravodlivo.“ (Augustín)

Pánovo milosrdenstvo sa otvára pre všetkých na všetky svetové strany.

Žalm 107 teda hovorí o Božom milosrdenstve (hebr. Chesed), nad ktorým treba premýšľať
a na ktoré treba múdro odpovedať vďačnosťou (hebr. Todah)