Komentár
Priatelia vyzývajú žalmistu, aby utiekol a skryl sa. Jeho nepriatelia chystajú proti nemu rôzne pasce, vládne tu nespravodlivosť. On si však nachádza priestor, aby vyjadril svoju dôveru v Boha, ktorý zhora z nebies pozná a skúma ľudské srdcia a vo vhodnej chvíli necháva dopadnúť na zlých spravodlivý trest. (Gn 12,26). U Pána nachádza žalmista nedobytnú pevnosť pred svojimi nepriateľmi a pomoc, aby mohol žiť pokojný život.
Žalm je pripisovaný Dávidovi a môže mať súvislosť s 1 Sam 26,19.
Tento žalm ponúka dva dosť odlišné obrazy. V prvom je svet ponorený do chaosu, v ktorom prevažuje zlo a zlí ľudia sa spájajú a chystajú pasce proti čestným.
V druhom je Boh, ktorý z nedosiahnuteľného trónu v nebi pozoruje každú vec a je rozhodnutý a pripravený konať, aby priniesol spravodlivosť. V týchto dvoch obrazoch je realita kresťanskej existencie na zemi i života každého spravodlivého človeka.
Božie svetlo a pokoj sú neporaziteľnou pevnosťou, duša spravodlivého je svätým chrámom, malým nebom. Do tohto vnútorného hradu, do tejto cely, kde býva Boh, je nevyhnutné znovu vstúpiť a utiekať sa so stíšením sa, zvnútornením a modlitbou, aby sme znova nabrali silu proti útlakom zvonka. Uzobrať sa (stíšiť sa vnútorne) značí stáť pred Božou tvárou.
Okamihy znechutenia a sklamania, ktoré zažívali učeníci, sa dejú aj v živote kresťana. Pán je prítomný nielen na nebi, ale aj v intimite srdca: pozoruje každú vec a vo vhodnom okamihu koná a prináša útechu a spásu.