Žalm 111

Komentár

S úmyslom chváliť Pána na náboženských a modlitbových zhromaždeniach ľudu vytvoril žalmista tento žalm. Zozbieral do neho sériu krátkych myšlienok o dielach, ktoré Boh vykonal v prospech svojho ľudu. Tieto myšlienky sú vyložené v priamej forme na podklade hebrejskej abecedy. Nie sú špeciálne rozvinuté a majú takmer didaktický charakter. Pre tento dôvod sa uvažuje o tom, že žalm bol zložený po exile. 

Autor chce oslavovať Boha pred zhromaždením, čiže v spoločenstve. Základom jeho vyznania je poukázanie na veľkosť Pánových skutkov. Majú ich vyhľadávať všetci, čo majú pre to zmysel, resp. ich obľubujú. Cieľom žalmistu je motivovať ľudí, aby ustavične chválili Pánovu spravodlivosť, ktorá zostáva navždy. Pánova spravodlivosť je v žalme postavená do súvisu s jeho dielami. Ide tu o spravodlivosť v zmysle vyváženého poriadku v stvorených dielach. Zmysel človeka v Božom poriadku s konečnou platnosťou určuje Pán a jeho spravodlivosť. Správnou a náležitou odpoveďou človeka na toto dobrodenie je bázeň a rešpekt.

Pánov ľud zakusoval tajomné vedenie svojich dejín, čím sa tieto dejiny stávali dejinami záchrany. Aj zajatie a vyslobodenie je súčasťou obdivuhodných skutkov, pretože Pán v nich svoj ľud síce trestal, ale neničil, lež vychovával a keď sa kajali, tak im odpúšťal.

Žalmista zdôrazňuje najmä záväzný charakter Pánovej zmluvy. Ak je na počiatku bázeň, tak priamym pokračovaním tejto cesty je múdrosť. Všetci, ktorí pestujú túto bázeň, konajú múdro.

Žalm opakovane zdôrazňuje Pánove skutky, či dielo. Jeho dokonalosť a vznešenosť nemajú pôsobiť ako bariéra, ale ako ponuka pre ľudí, ktorí si s ním budujú vzťah. Pre človeka je otvorená možnosť čoraz lepšie chápať Božie konanie. 

Veľké sú diela Božie a je v nich žiara Božej krásy a spravodlivosti. Žalmista si pripomína niektoré z tých najdôležitejších udalostí, ktoré Boh vykonal pre svoj ľud. Dar manny na púšti, nadobudnutie Kanaanskej zeme, zákon založený na spravodlivosti a pravde, oslobodenie z otroctva. V tomto všetkom sa zjavuje Božia vernosť zmluve uzavretej s Izraelom. 

Boh koná udržiavajúc právo a spravodlivosť. Až globálny pohľad na žalmy 111-112 ukazuje, že Božie konanie sa konkrétným spôsobom uskutočňuje cez ľudské konanie, ktorým ľudia napodobňujú Boha. 

„V ľudskom srdci zápasia dve sily, sklon k dobru a sklon k zlu. Ten, kto sa úprimne usiluje vzdávať chválu Pánovi, nájde spôsob, ako obidve tieto vnútorné sily zapojiť do služby Stvoriteľovi.“ (Alšich a Ibn Jachja)

„Prvý význam slova vyznanie sa spája s plačom a oplakávaním hriechov, druhý význam s radosťou prameniacou z chvály Boha. Prvým vyznaním ukazuje veriaci človek svoje rany lekárovi, druhým vyznaním lekárovi ďakuje za uzdravenie. Takýmto vyznaním a zvelebovaním sa chce povedať, že človek nie je len oslobodený od každého zla, ale aj od všetkých zlých ľudí.“ (Augustín)

„Kým človek žije v tele, je vzdialený od Boha, ďaleko od jeho svätej tváre a kontemplácie jeho vznešenosti. Boh však vo svojej dobrote a milosrdenstve často rozžiari nad človekom svoju tvár. To sa stáva vtedy, keď Boží Duch osvieti človeka, keď odstráni oblak hmly, ktorý bráni vidieť Božiu slávu.“ (Bernard z Clairvaux)

„Vyznanie hriechov je počiatok spravodlivosti a ospravedlnenie je dielo Božej milosti. Čo je veľkolepejšie, ako ospravedlnenie hriešnika?“ (Augustín)

„Konanie človeka, ktorý premôže hanbu, ktorá je prvou z prekážok, a vyzná svoje viny, bude majestát a vznešenosť.“ (Bernard z Clairvaux)

„Židovský kalendár je naozaj plný dátumov, kedy sa slávia Božie diela… Slovo láskavý je odvodené od koreňa s významom pôvab, ľúbeznosť alebo láskavosť, priazeň, náklonnosť. To naznačuje, že Božia láskavosť pramení z priazne, ktorú našli v Božích očiach patriarchovia.“ (Feuer)

„Kristovo milosrdenstvo a súcit voči tým, čo žijú v hriechov. Milostivý a súcitný je Pán, plače s tými, ktorí plačú, a svoje slzy vylieva na tých, ktorí hrešia.“ (Bernard z Clairvaux)

„Nikto iný ani nemôže ponúknuť taký pokrm človeku, len Boh, ktorý je ľútostivý a súcitný.“ (Augustín)

Ambróz z Milána zdôrazňuje slová žalmistu počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom a pripája k múdrosti aj šťastie. Dokonca bázeň pred Pánom sa podľa neho stáva príčinou šťastia človeka. Práve tí, ktorí sa boja Pána, sú šťastní. A preto každý, kto vyučuje bázni pred Pánom, stáva sa učiteľom a vodcom k vlastneniu šťastia.

„Počiatkom múdrosti je bázeň pred Pánom, preto nech poslucháči myslia na veci minulé a skúmajú Božie diela a nech pamätajú na to, čo má prísť… Ak je počiatkom múdrosti bázeň pred Pánom, jej vyvrcholením je láska a udržiava ju nádej.“ (Bernard z Clairvaux)

Spomienka, ktorú nám Pán nechal o svojich dielach je v Eucharistii prítomnosť, realita, zúčastnenie sa nás samotných na tých istých dielach (1Kor 11,26, Rim 8,15). Osobitne nedeľná sv. omša je priestorom pre vďačnosť Bohu za jeho diela k nám. 

V synovskej láske k Bohu môžeme nájsť vedenie pre náš život, pričom ponorení v tomto svete sa učíme žiť mierne, spravodlivo a v pokore a v zbožnosti. Takto očakávame slávne zjavenie nášho veľkého Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (Tit 2,12-13).

Každý z nás sa môže nechať viesť týmto žalmom k tomu, aby sa pozrel na svoj osobný život. Aj v ňom objavujeme stopy Božej prítomnosti v udalostiach našich pozemských dní. On rozosial nespočetné spomienky svojho milosrdenstva, časných milostí i tých duchovných a nadprirodzených, i dobrých myšlienok do nášho ducha aj duše. Aj my spolu so žalmistom teda môžeme hovoriť: „Veľké sú diela Pánove, nech ich skúmajú všetci, čo majú v nich záľubu.“ Nosíme tieto poklady v hlinených nádobách, ale snažíme sa ich s láskou uchovať a rozjímať nad nimi vo svojich srdciach. Takto chválime a oslavujeme Boha za všetko, čo sa nám darí počuť a vidieť z jeho diela v nás.