Žalm 112

Zhudobnený text s akordami

Originálny text

Žalm 112

Blažený muž, ktorý sa bojí Pána
a má veľkú záľubu v jeho príkazoch.
Jeho potomstvo bude mocné na zemi;
pokolenie spravodlivých bude požehnané.
V jeho dome bude úspech a bohatstvo,
jeho spravodlivosť ostane naveky.
Spravodlivým žiari svetlo v temnotách,
milosrdný, milostivý a spravodlivý.
V obľube je človek, čo sa zľutúva a rád pomáha,
čo svoj majetok čestne spravuje;
nikdy nezakolíše.
Vo večnej pamäti bude spravodlivý,
nebude sa báť zlej zvesti.
Jeho srdce je pevné, dôveruje v Pána,
bezpečné je jeho srdce, nebojí sa,
kým nepokorí svojich nepriateľov.
Rozdeľuje a dáva chudobným;
jeho dobročinnosť potrvá naveky
a jeho moc a sláva budú stále rásť.
Hriešnik to uvidí a zanevrie,
zubami bude škrípať a hynúť závisťou.
Želanie hriešnikov vyjde nazmar.

Komentár

Spolu zo žalmom 111 evidentne vytvárajú tzv. dvojičky. Kým žalm 111 zameraný na oslavu Boha, žalm 112 má za predmet úvah človeka a jeho spravodlivosť, istotu a obľubu u Boha. Božie vlastnosti sa postupne aplikujú na bohabojného človeka. Ovocím bohabojnosti je blaženosť človeka a má konkrétne prejavy v podobe bohatstva, blahobytu, hrdinského potomstva. Sú to v prvom rade materiálne dobrá, ktorým možno rozumieť aj ako symbolu duchovných dobier. Takto to náleží prirodzenosti človeka a jeho potrebám, ktoré sú aj telesné. Dôležitejšie sú však tie potreby, ktoré presahujú našu telesnosť. Zásadne správny je duchovný život človeka, vtedy, keď sa snaží napodobňovať Božie vlastnosti, ktoré si človek môže osvojiť.

Celá náuka žalmu je postavená do optiky Božej prítomnosti. Základný vzťah človeka k Bohu určuje i ďalšie rozmery života, ako je to vidieť vo vzťahu k ľuďom. Blažený človek nie je uzavretý do seba, ale jeho život a život jeho potomstva sa otvára ako svedectvo pre druhých ľudí. Typické Božie vlastnosti (milostivý, láskavý, spravodlivý, porov. Ž 111,4) sa teraz spájajú so spravodlivým. Úspech spravodlivého vo svete nepredstavuje nijaký autonómny výsledok jeho mimoriadnej námahy či nadania. Jeho prítomnosť vo svete možno vnímať ako službu pre dosiahnutie Božieho poriadku na zemi. Ten totiž na zemi nenastáva ako výsledok nadprirodzeného Božieho zásahu, lež pochádza zo snahy človeka, ktorý ho rešpektuje a buduje a ktorý svojím konaním cez konkrétne skutky milosrdenstva napodobňuje Boha (porov. Ž 112,5). Život dobrého muža je zakotvený v Božom poriadku a má konkrétne dôsledky v podobe života zameraného na službu druhým.

Spravodlivý človek, je ten, ktorý má bázeň pred Pánom a má veľkú radosť v zachovávaní jeho zákona. Bude blahoslavený vo svojom potomstve, žije v úcte a je bohatý. Je dobrý, milosrdný, spravodlivý a veľkodušný. Moc spravodlivého človeka bude vyzdvihnutá do slávy. Materiálne šťastie, ktorým Boh zahŕňa spravodlivého človeka a ktoré nachádzame najmä v prvej časti, zodpovedalo predstave, ktorú mali ľudia SZ. Pre nich materiálne dobrodenia a dlhé potomstvo boli konkrétnym znakom Božích požehnaní. Všetko toto zodpovedalo chápaniu zmluvy v SZ. V nej nadobudnutie zasľúbenej zeme, materiálny blahobyt a dlhé potomstvo (z ktorého ako dúfali, sa narodí Mesiáš) boli súčasťou tej istej zmluvy uzavretej medzi Bohom a Izraelom. 

Žalm 112 nachádzame už vo večernej modlitbe v prvých storočiach kresťanstva. Toto rozhodnutie je ovplyvnene veršom 4: „Spravodlivým žiari svetlo v temnotách.“ Tento žalm, ktorý je predobrazom večného života patrí k ľudskej identite, ktorá bola obnovená Kristom. Diabol zbytočne útočí proti nej (Rim 8,38-39). Toto si osobitným spôsobom pripomíname v nedeľu, keď zakúšame radosť večného života (2Kor 9,7-11).  

„Bázeň spočíva predovšetkým v túžbe konať Božiu vôľu.“ (Origenes)

„Téma bázne pred Pánom je základom ochrany pred ľstivosťou nepriateľa v duchovnom boji. Ten, kto sa bojí Pána, ľahko prekoná nástrahy zlého alebo sa vyvaruje jeho osídel.“ (Efrém Sýrsky)

„O tých, ktorí vďaka Božiemu milosrdenstvu zvíťazili a vytrvali v bojoch uprostred pokušení zanechať modlitbu, môžeme povedať iba to, že blažený muž, čo sa bojí Pána… Istotne máme pravdu, keď takého človeka nazveme požehnaným. Pretože ak sa nevráti naspäť z úseku cesty, na ktorom je, môžeme povedať, že je na ceste k spáse… istotu máme v tom zmysle, ak sa tá osoba neodvráti od cesty, ktorú začala.“ (Terézia z Avily)

„Od duše, ktorá je už v siedmej komnate duchovného manželstva s Bohom, Pán žiada, aby bola bdelá a nezabúdala na svoju prirodzenosť, aby zostávala pokorná, a tak lepšie porozumela, čo všetko mu dlhuje, akú veľkú milosť vďaka nemu vlastní, a aby mu vzdávala chválu. Nech si teda uvedomuje veľkú milosť a nech sa najviac obáva toho, že mu nebude verná.“ (Terézia z Avily)

„Dobrý je muž, ktorý sa zmilúva a požičiava. Toto je krátka a dokonalá definícia múdreho človeka. Taký človek je radostný v kruhu svojich priateľov, vyznáva svoj hriech a raduje sa z toho, ako ho Boh očisťuje počas časného trápenia v tomto živote. Stará sa o svoju dušu, snaží sa, aby sa páčil Bohu tým, že žije v striedmosti a pomáha svojmu blížnemu podelením sa o vlastné dobrá.“ (Bernard z Clairvaux)

„Blažený muž sa nezachveje a nezľakne, lebo bol milosrdný a voči nemu bude preukázané milosrdenstvo.“ (Augustín)

„V Božom slove človek nájde slastný odpočinok, jemný oddych, až kým nepríde ten, na slovo ktorého mŕtvi povstávajú z hrobov a vyjdú von, jedni do večného života a druhí do podstvetia. Vtedy nech sa Pán rozpamätá na svoj prísľub spásy a pokoja.“ (Bernard z Clairvaux)

„Prvá etapa vydávania svedectva sa deje v srdci človeka, keď ho Boží hlas pobáda, aby sa obrátil, vyznal svoje hriechy a tak bol očistený. Odtiaľ sa prechádza k vydávaniu svedectva ústami, teda slovami. Potom nastáva svedectvo delenia sa o vlastné dobrá.“ (Bernard z Clairvaux)

 

WordPress Video Lightbox Plugin