Komentár
Týmto žalmom sa lyrickou formou predstavuje odchod Hebrejov z Egypta. Celý je preniknutý tajomstvom úžasnej Božej prítomnosti moci. Táto zahaľuje túto veľkú udalosť do atmosféry zázraku, tak veľmi, že zostáva navždy vtlačený do spomienky Izraelského ľudu. Žalm má katechetický charakter. Recitoval sa pred Hebrejskou Veľkonočnou večerou a ľahko sa spájal s rozprávaním zo strany otca o udalostiach exodu, ktoré počas večere bývali spomínané a prenášané z generácie na generáciu.
Oslobodenie a odchod Izraelitov z Egypta majú pre Hebrejov význam, ktorý presahuje akúkoľvek udalosť z ľudskej histórie. Boh svojim priamym zásahom si spravil z Izraela svätostánok pre svoje prebývanie, svoje kráľovstvo, svoje vlastníctvo a svätý ľud. Udalosť, o ktorej hovorí žalm je taká jedinečná a veľká, že aj miesta, v ktorých sa udiala, boli zapojené do Božej prítomnosti. Červené more, Jordán sa otvorili, aby dovolili prejsť Bohu a jeho ľudu (Ex 14,15-31, Joz 3,16). Zdalo sa , že vrch Sinaj a kopčeky púšte ožili vďaka nadľudskej schopnosti Pána (Ex 24,17). Žalmista je pred tým všetkým očarený a naplnený úžasom.
Žalm 114 je hymnom exodu, ktorý ospevuje Pána, mocne a účinne prítomného uprostred ľudu, predtým zotročeného v Egypte. Možno ho vidieť ako opätovné prežívanie radosti z vyslobodenia tak v Egypte, ako aj z Babylona. Pán pripavuje podmienky blaženého života pre svojich vyvolených. Od ospevovaných udalosti minulosti vo v. 1-4 sa sa prechádza k ich účinku v prítomnosti vo v. 5-8. Aj záverečné výzvy nás uisťujú o tom, že Pánovo kráľovstvo bolo možné zakúšať nielen v minulosti, ale aj v prítomnosti a tiež v budúcnosti.
Skúsenosť, ktorú mal Izrael s Bohom, že je jeho záchrancom, že je žijúci a konajúci v jeho histórii, je základnou skúsenosťou, ktorá bude sprevádzať ľud v každom momente života. A táto skúsenosť bude naplnená v osobe Ježiša Krista.
Nová cesta spásy sa otvára aj teraz cez vody krstu. Živá voda neprestáva vytekať zo skaly, aby napojila Božích synov. Je to Skala Krista: 1Kor 10,4, Jn 4,14.
Tento žalm je spevom nádeje a radosti a daruje nám dôveru, že Božia moc, ktorá vo svojom čase nechala triasť sa vodu a zem, nás podporí a posilní v našom duchovnom exode a napojí nás počas cesty z prameňov svojej milosti (2Kor 5,6-8).
„Žalm nám pripomína exodus z Egypta, ale naznačuje duchovne oveša viac. Jeho ústredné posolstvo pripomína, že sme boli oslobodení z temnoty našich hriechov prostredníctvom krstu.“ (Hieronym)
Exkurz o tanci
Národy zeme sa aj v Ž 87 mali v tanci radovať, že vodné pramene vyvierajú z dobroty Pána na Sione (Ž 87,7), čo je veľmi blízke téme v závere Ž 114 vo v. 8. Tanec je vrcholom aj eschatologickej slávnosti svätých na Sione po porážke život ohrozujúcich mocností (Ž149,9) a tanec sprevádza aj naplnenie Božích zámerov v dejinách (Ž 150,4). V Ž 114 by teda výzva tancovať vo v. 7 signalizovala reakciu národov celej zeme na víťazný pokrik pre Pána, kráľa Sionu a celého sveta. Podobne živo to opisuje aj Ž 96,7-9. Výzva v. 7 môže vzdialene odrážať Ž 29,1-2 o poslušnosti mýtických Božích synov pred Pánom, kráľom sediacom na tróne, ktorý potlačil chaotické sily. V Ž 96 však už rodiny národov oslavujú tancom Pána podobne ako v exhortácii v Ž 114,7 rodinám národov zaznieva výzva celej zemi, aby oslavovali a tancovali na počesť víťazného sprievodu kráľa a vládcu celej zeme, ktorý dáva plodnosť a život na zemi. Strofa 7-8 tak dá do pozornosti národom zeme radostnú náladu a poskakovanie vrchov a pahorkov, nie zdesenú reakciu mora a Jordánu, ktoré ušli a stíšili sa (v.3,5). Radosť vrchov a pahorkov z v. 4 a 6 tak inšpiruje zem, ktorá má tiež radosťou zdraviť, oslavovať, sprevádzať svojho Pastiera.
„Božia prítomnosť rozochveje zem, jeho prítomnosť však mení aj lenivé a ľahostajné srdcia.“ (Augustín)
Boh dokáže premeniť skalu a kremeň na vodu ako základ pre úrodnosť a život v krajine.
„Zoslanie Ducha Svätého z neba pomohlo, aby sa Kristovho učenia mohli napiť všetci.“ (Prosper Akvitánsky)