Žalm 115 – 2. časť

Žalm 115 2. časť: komentár

„Osobné zásluhy ľudí by nikdy nestačili, nemohli by zaručiť tvoju láskavú pomoc. Lenže ty, Pane, si Bohom milosrdenstva. Ty pomáhaš aj tým, ktorí si to nezaslúžia. Okrem toho si uzavrel zmluvu s patriarchami a prisľúbil si, že neopustíš ich potomstvo, a tak zotrvaj v tejto vernosti, resp. pravde.“ (Malbim Iyun Tefilla)

„Kristovu milosť sme dostali vďaka milosrdenstvu toho, ktorý ospravedlňuje hriešnika. Kristus totiž zomrel za hriešnikov, aby človek nehľadal svoju vlastnú slávu, ale len slávu Božieho mena.“ (Augustín)

„Izrael spoľahni sa na Pána“. 

Sloveso „spoľahnúť sa, dúfať“ vyjadruje dôveru v Boha, ktorá nie je dôsledkom zásluh človeka, ale zakladá sa na zmluvnej vernosti a milosrdenstve Pána.

„Pomoc a záštita“: v žalme 28,7: Pán moja sila a môj štít, Ž 33,20: on je naša pomoc a náš štít. Výrazy vyznania odkazujú jednak na aktívnu Božiu podporu ako pomoc (Ž 70,6, Ž 121,2), ale i na pasívnu ochranu cez výraz štít (Ž 3,4, Ž 18,3.31, Ž 28,7, Ž 59,17, Ž 84,12). Oba výrazy majú vojenskú významovú črtu, čo môže byť reakcia na nepriateľské prostredie.

„Pán je našou pomocou a ochrancom, aby trpezlivosť vydržala až do konca.“ (Propter Akvitánsky)

„Dom Árona, spoľahnite sa na Pána“ 

„Sú to tí, ktorí slúžia Bohu z lásky… ide o ľudí, ktorí nepristupujú k Bohu len občas, unesení chvíľkovým nadšením. Skôr sa usilujú mať svoje srdce neustále zamerané na službu Bohu a vinúť sa k nemu vo všetkých situáciách.“ (Maharal)

„Človek nemá za úlohu zdokonaľovať nebesia, určené pre Božiu svätosť, ale má zdokonaľovať územie, na ktorom žije, zem. Má premieňať jej materiálnu povahu na niečo duchovné, nebeské.“ (Haggadah Treasury) 

Chválenie Boha je jedinečnou formou existencie živých ľudí a malo by byť charakteristické pre toho, kto žije (Ž 145,4). Tí, čo uctievajú Pána, existujú vďaka životodarnému vzťahu k nemu. Chvála Boha je vyjadrením vďaky živých za podarovaný život od Pána a taktiež ich opakovanú záchranu zo smrteľného nebezpečenstva.

„Tí, ktorí už na tomto svete chválili Pána, budú mu dobrorečiť aj po smrti, naveky… Niekoho začnú rušiť pri modlitbe spomienky na minulé previnenia. Začne sa nimi zaoberať, až pochybuje, či sa smie k Bohu vôbec modliť. Sklon k zlu sa takto usiluje deptať ho, lebo v depresii sa nemôže povzniesť na vyššiu duchovnú úroveň. Taký človek by sa mal rozhodnúť, že začne nanovo a staré zlyhania si už nebude pripomínať. V tomto zmysle záver žalmu vyjadruje odhodlanie tých, ktorí si uvedomujú svoju hriešnosť, ale začínajú odznova a preto chcú dobrorečiť Pánovi odteraz až naveky.“ (Beit Avraham)

WordPress Video Lightbox Plugin