Žalm 117

Komentár:

Tento žalm obsahuje pozvanie chváliť Boha. Je tu pozvanie pre všetky národy. Taktiež obsahuje motiváciu chvály a tou je milosrdná Božia dobrota a jeho vernosť prísľubom, ktoré dal.

Podľa Atanáza by národy nikdy neboli zakúsili zmenu, keby Božie milosrdenstvo nebolo silnejšie ako ich hriechy. Boh všetkých, ktorý splnil prisľúbenia, daroval Spasiteľa židom aj pohanom a otvoril im pramene milosrdenstva.

Slová „milosrdenstvo“ a „vernosť(pravda)“ sú medzi sebou prepojené a obsahujú vyjadrenie prísľubu a zmluvy, ktoré sa Pán usiluje naplniť.

„Milosrdenstvo“ znamená, že Boh vo svojej dobrote dal svojmu ľudu prísľuby a na základe nich uzavrel s ním osobné vzťahy.

„Pravda(vernosť!“ pridáva pevnosť, stálosť a istotu naplnenia prísľubov Božích diel vyjadrených v „milosrdenstve“.

Božie vlastnosti: milosrdenstvo a vernosť nezostávajú ukryté, ale prejavujú sa navonok voči ľuďom a svetu, podobne ako v iných prípadoch, keď Boh milosrdenstvom a vernosťou ľudí chráni (Ž 57,4 a Ž 61,8). Autor reflektuje minulé udalosti, pri ktorých Boh opakovane konal v súlade so svojou zmluvou s Izraelom. Vo všetkých týchto momentoch v dejinách Boh vedel prekonať nevernosť Izraela, ktorý sa často od Boha vzďaľoval. Nevernosť ľudí Boh prekonáva tým, že jeho milosrdenstvo je mocné a prevláda nad ľuďmi. Pre človeka ostáva nepochopiteľné, prečo popri jeho opätovných zlyhaniach Boh opakovane preukazuje milosrdenstvo. Jediné vysvetlenie ponúka výrok o Pánovej vernosti, ktorá je trvalá a nemenná.

Viac ako jednoduché Božie vlastnosti túžia tieto slová vyjadriť, byť a znamenať diela, ktoré vykonal Boh vo svätej histórii svojej lásky k ľuďom. A taktiež jeho túžbu po spáse, ktorú chce napĺňať v prospech celého ľudstva.

Tento žalm bol súčasťou „Hallelu“ a spieval sa na konci veľkonočnej hebrejskej večere takmer ako oznámenie budúcich spasiteľných prísľubov a túžob pre všetkých ľudí.

Božia verná láska je adresovaná všetkým ľuďom, nielen vyvolenému ľudu. Túži byť prežívaná u všetkých národov. Nikto nemá výlučné právo na Božiu vernú lásku. „V tej miere v akej dovolíme vládnuť Pánovi nad nami, bude spoločenský život priestorom bratstva, spravodlivosti, pokoja a dôstojnosti pre všetkých.“ (EG, 180)