Zhudobnený text s akordami
Originálny text
Žalm 118
Nie nás, Pane, nie nás,
ale svoje meno osláv
pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť.
Prečo majú hovoriť pohania:
„Kdeže je ten ich Boh?“
Veď náš Boh je v nebi
a stvoril všetko, čo chcel.
Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata,
sú dielom ľudských rúk.
Majú ústa, ale nehovoria,
majú oči, a nevidia.
Majú uši, ale nepočujú,
majú nozdry, a nečuchajú.
Majú ruky, ale nehmatajú;
majú nohy, a nechodia,
z hrdla nevydajú hlas.
Im budú podobní ich tvorcovia
a všetci, čo v ne veria.
Dom Izraelov dúfa v Pána,
on je ich pomoc a záštita.
Dom Áronov dúfa v Pána,
on je ich pomoc a záštita.
Všetci bohabojní dúfajú v Pána,
on je ich pomoc a záštita.
Pán na nás pamätá
a žehná nás.
Požehnáva dom Izraelov,
požehnáva dom Áronov.
Požehnáva všetkých, čo si ctia Pána,
malých i veľkých.
Nech Pán aj vás zveľadí,
vás i vaše deti.
Nech vás požehnáva Pán,
ktorý stvoril nebo i zem.
Nebesia si Pán vyhradil pre seba,
ale zem dal synom človeka.
Mŕtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu,
ani tí, čo zostupujú do ríše mlčania.
Lež my, živí, velebíme Pána
odteraz až naveky.
Komentár
Tento žalm vznikol zrejme v roku 444 pred Kr. pri príležitosti sviatku Stánkov. Tento sa slávil po oprave zbúraných Jeruzalemských múrov. Prebiehalo ho formou slávnostnej procesie okolo múrov. Má tri časti, v ktorých opisuje liturgické vďakyvzdávanie.
Prvá časť začína pozvaním chváliť Boha (v. 1-4).
V druhej časti pokračujeme opisom záchranných Božích udalostí, ktoré opisuje samotný ľud (verš 5-18). Pán mu pomáhal a z toho pramení veľká radosť a oslava u ľudu za toľkú pomoc a ochranu.
Tretia časť uchovala živý opis rozhovoru, ktorý sa deje medzi vedúcim dvora, ľudom a kňazmi pri vstupe do chrámu a v samotnom chráme (verš 19-29).
Sviatok Stánkov bol aj sviatkom Svetla. Chrám býval osvetlený po západe slnka pomocou veľkých svietnikov, ktoré sa nachádzali na nádvorí žien a svietili celú noc. Celé sväté mesto vyzeralo akoby bolo ponorené vo veľkom svetle. Tento dojímavý sviatok, ktorý bol slávený ako spomienka na žiariaci ohnivý stĺp na púšti dodával Izraelu istotu, že Boh ho svojim svetlom bude viesť a ochraňovať a aj sväté mesto i celý ľud.
Tento žalm tvoril súčasť Hallelu počas židovskej Veľkonočnej večere. Spomína na Božie zázraky pre Izrael a osobitne na to, ako bol Izrael vybraný k tomu, aby bol uholným kameňom, na ktorom mal byť postavený Boží príbytok medzi ľuďmi.
Ježiš spieval tento žalm na konci poslednej večere. On sám sa stal tým novým uholným kameňom pre novú stavbu (Ef 2,19-22, 1Pt 2,4-6). Kristovo Zmŕtvychvstanie prináša do noci hriechu deň spásy. Kto kráča v tomto dni, žije vo večnom Božom svetle. Tento deň je dňom oslobodenia. Vraciame sa z otroctva hriechu na slobodu. Už nie sme otroci diabla, ale dedičmi Božích prisľúbení. Každú nedeľu recitujeme tento žalm, lebo každá nedeľa je malá Veľká Noc. A tento žalm je osobitne spojený s Veľkou Nocou, keďže sa spieva každú svätú omšu počas Veľkonočnej oktávy (refrén žalmu).
Tento žalm je čistým spevom radosti a ukazuje nám ako skúšky a utrpenia nášho života nám dávajú príležitosť spoznať a uznať Božiu dobrotu a slávu (Lk 24,26). iba ak prejdeme bolestnou cestou Kalvárie, môžeme prejsť k radosti a sláve vzkriesenia.