Zhudobnený text s akordami
Originálny text
Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých,
stratila sa vernosť medzi ľuďmi.
Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom,
hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.
Kiež Pán zničí všetky pery úlisné
a vystatovačný jazyk;
lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi,
ústa sú nám zbraňou;
ktože je pánom nad nami?“
„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná,
povstanem teda,“ hovorí Pán,
„zachránim toho, ktorým opovrhujú.“
Pánove výroky sú rýdze
jak striebro pretavené v ohni, bez hliny,
sedem ráz čistené.
Pane, ty nás zachováš a ochrániš
pred týmto pokolením naveky.
Navôkol chodia bezbožní
a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.
Komentár
Žalmista si sťažuje na všeobecný úpadok morálky: klamstvo ničí ľudské vzťahy a falošnosť prevláda všade naokolo. Nech Pán umlčí falošné pery tým, ktorým sa zlým používaním Slova podarilo stať sa mocnými a považujú sa za sudcov každej situácii. V tomto bode sa v žalme nachádza vyjadrenie Boha, v ktorom on sám sľubuje svoj vstup v prospech úbohých a chudobných. Žalmista zoči voči falošnosti a skorumpovanosti, ktorá je medzi ľuďmi, končí svoju modlitbu tým, že vyzdvihne čistotu a pravdivosť Božieho slova. Nachádza v ňom potešenie a utieka sa k nemu bez strachu, plný bezpečia a s istotou, že sa naplnia prísľuby ochrany a spásy, aj napriek zlobe, ktorá pretrváva.
Aj keď niektoré situácie vyjadrené v žalme môžu mať svoj pôvod v rôznych situáciách a osobitných okolnostiach zo života Dávida, ktorý je pravdepodobný autor žalmu (1Sam 21-22, 1Sam 26,19, 1Sam 23,11, 1Sam 23,19), uvažuje sa v tomto žalme v oveľa širšom kontexte, ktorý sa dotýka i našich životov.
Pán dodržal svoj sľub prišiel ku chudobným a úbohým, aby im pomohol z moci zla na slobodu (1Jn 5, 19). Pravda sa dobrovoľne rozhodla prijať to, že bude odsúdená: nebránila sa, neodporovala. Ale po svojom vzkriesení nás Kristus oslobodil z klamstva (1Jn 5,20). Prosme, aby v našom živote nezavládlo nič z klamstva, falošnosti a dvojitosti duše. Na počiatku každého hriechu je totiž klamstvo: Jak 3,17.
Láska, úcta a rešpekt voči pravde a správne užívanie slov majú byť rozlišujúcim znakom kresťana. V Kristovi sme sa priblížili k tomu, aby sme si vyzliekli starého človeka a aby sme si duchovne obnovili našu myseľ, tým, že sme si obliekli nového človeka stvoreného podľa Boha vo spravodlivosti a svätosti: Ef 4,25. 29. 31 -32.