Komentár
Žalmy 120-134 tvoria zbierku, ktorá je spoločne nazývaná „piesne výstupov“. Najpravdepodobnejšie je, že vznikli ako piesne, alebo modlitby, ktoré pútnici recitovali, alebo spievali, keď vystupovali do svätého mesta pri príležitosti každoročných veľkých slávností. Medzi ne patrili: Veľká Noc, Turíce a Sviatok Stánkov. Vznikli zrejem v 5 storočí pred Kristom. Boli zozbierané do jedného zväzočku a tvoria tzv. „malý žaltár“.
Žalm 120 je prvým z nich. Začína zvolaním dôvery v Pána, aby chránil žalmistu pred klamárskymi jazykmi. Potom prosí o Božiu pomoc a na konci vyjadruje svoj smutný osud. Žije totiž medzi barbarmi.
Tento žalm dosť dobre vyjadruje smutné podmienky, v ktorých sa nachádzali židia v Diaspore (rozohnanie). Boli vzdialení od vlasti, vydaní nenávisti a zlobe národov, medzi ktorými sa nachádzali. Všade sa cítili ako cudzinci a za takých ich aj považovali. Ich jedinou túžbou v tomto trpkom rozpoložení bolo znovu vidieť sväté mesto ich otcov. Tam si ich srdce mohlo oddýchnuť a v slobode vyjadriť svoje vnútorné pocity a otvorene vyhlasovať vieru vo svojho Boha.
Výstup na vrch Sion, ktorý určil Boh, aby mohli vybudovať sväté mesto a chrám, bol cestou Hebrejov, ktorí prichádzali z Egypta, z púte pod Božím vedením. Výstup k tomu istému svätému mestu pod vedením Božím bol návrat Hebrejov z Babylonského exilu, aby ho mohli znovu vybudovať. Výstup bola púť, ktorú viac raz v roku absolvovali Hebreji, ktorí boli rozptýlení medzi cudzie národy. Stúpali teda do Jeruzalema, aby dosvedčili živému Bohu svoju vernosť a priniesli mu obety a dary chvály.
Aj Ježiš stúpal do Jeruzalema pri príležitostí veľkých sviatkov. On však niesol predovšetkým naplnenie všetkých stúpaní vyvoleného ľudu. Takto napĺňal pre ľudstvo úžasný a tajomný výstup k nebeským územiam, ktoré boli predtým nedosiahnuteľné.
Tieto žalmy (120-134) sprevádzajú naše duchovné výstupy a učia nás ceste návratu do našej skutočnej vlasti. Kristus je cesta našich duchovných výstupov.
Tieto „piesne výstupov“ nám pomáhajú vnútorne sa pozdvihnúť. Oni ako hovorí sv. Augustín oslavujú výstupy srdca k Bohu, dokonalý život a vrcholný pokoj. Predovšetkým nás tento žalm učí, že: prvou podmienkou pre začatie tohto duchovného putovania je vnútorné vzdialenie sa od sveta a jeho skazených mravov, vzdialenie sa od nás samotných. Toto môže dokázať len ten, kto má vedomie toho, že nepatrí tomuto svetu (Jn 15,19, Jn 17,14, 1Pt 3,10-12, Mt 5,9, Jak 1,26, Jak 3,5-10.18). Na prehĺbenie: list Diogenetovi z 2. stor. po Kr.