Žalm 122

Zhudobnený text s akordami

Originálny text

Žalm 122

Zaradoval som sa, keď mi povedali:
„Pôjdeme do domu Pánovho.“
Naše nohy už stoja
v tvojich bránach, Jeruzalem.
Jeruzalem je vystavaný ako mesto
spojené v jeden celok.
Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove,
aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo.
Lebo sú tam súdne stolice,
stolice domu Dávidovho.
Pre Jeruzalem proste o pokoj:
„Nech sú bezpeční, čo ťa milujú.
Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb
a istota v tvojich palácoch.“
Kvôli svojim bratom a priateľom
budem hovoriť: „Pokoj s tebou!“
Kvôli domu Pána, nášho Boha,
budem prosiť o šťastie pre teba.

Komentár

Podľa niektorých je tento žalm pozdravom pred vstupom do svätého mesta, podľa iných rozlúčkou s ním pri odchode z neho. V prvom prípade žalm uvažuje nad emóciami, ktoré zakúšali pútnici každý raz, keď prichádzali do mesta, cieľa ich vnútorných túžob. V druhom prípade spomienka na krásne dni strávené pre Pánovi napĺňa dušu odchádzajúcich, ktorí v sebe budú niesť nevyjadriteľnú nostalgiu dojemných obrazov navždy vtlačených v ich pamäti.

Akokoľvek to už je, tento žalm začína zvolaním radosti, ktorá napĺňala dušu pútnika od  momentu, v ktorom bol oznámený odchod do Jeruzalema. Vyjadruje intenzívne dojatie, ktoré zakusuje, keď kladie svoje nohy do brán mesta, aby oslavoval meno Pána. Potom nasleduje prianie pre mesto, pre jeho obyvateľov, pre Pánov príbytok.

Už samotné meno Jeruzalem, značí „mesto pokoja“. Žalmista vie, že želaný pokoj sa rozšíri z mesta ďaleko medzi tých, ktorí milujú Pána. Pre každého Izraelitu Jeruzalem bol srdcom zasľúbenej zeme.

Jeruzalem, mesto vyvoleného ľudu a chrám, sväté miesto Božej prítomnosti predstavovali stretnutie a neobyčajné spoločenstvo, ktoré bolo ustanovené medzi Izraelom a jeho Pánom. (Ez 48,35)

V Jeruzaleme sa napĺňalo stretnutie ľudu s Bohom. Sväté mesto bolo počas stáročí považované za centrum mesiášských nádejí. Jeho deštrukcia však priniesla zmenu. Každý zbožný Izraelita cítil, že istým spôsobom si ho nesie vo svojom srdci, stalo sa tak symbolom návratu k Bohu, túžby po slobode, po obnovenej zmluve, po duchovnej rekonštrukcii Izraela.

Žalm 122 nám ukazuje, že naša duchovná cesta, po ktorej máme prejsť a dosiahnuť cieľ je vo vybudovaní Kristovho Tela (Ef 4,13, Kol 3,15). Modlime sa za to, aby Kristov pokoj, ku ktorému sme pozvaní v jednote jedného tela, vládol úplne v našich srdciach.

„Žiara nad žiarou obliekajú mesto. Nie je tu nič zavreté. Všetko je otvorené. Nie je tu chrám, všetko je Chrám. Tá istá Božia dôvernosť predstavuje svätosť, na ktorej všetko stojí. Tu je svetlom tá žiara, ktorá bola prítomná už pri Božej arche Pánovej prítomnosti. Všetci ľudia sem prichádzajú. Bohatstvá stvorenia patria tomuto Mestu. Nič zlého a nepekného tu nemá miesto. Tu prúdi beh živých vôd  na jeho brehu stojí strom raja, ktorý je nesmierne pestrý. Božia Tvár je tu otvorene prítomná a jeho sväté meno, vyjadrenie jeho svätého bytia je ako pečať vtlačená na čelá obyvateľov tohto mesta.“ (R. Guardini)

WordPress Video Lightbox Plugin