Žalm 125

Komentár

Izrael zažíva opäť pre rozličné dôvody ťažké časy. Tento žalm je pozvaním ku vernosti a dôvere v Boha.

Tí, čo dôverujú Pánovi sú silní a nepremožiteľní ako sväté mesto Jeruzalem: Pán ich obkolesuje a chráni, tak ako Jeruzalem je chránený vrchmi, ktoré ho obklopujú.

Pán nedovolí, aby vláda cudzích zlých síl mala trvať na zemi, ktorú On sám dal za dedičstvo svojmu ľudu. Žalm končí prosbou: aby sa vyhlo horším nešťastiam a ťažkostiam, nech Pán poteší dobrých svojimi dobrodeniami a potrestá tých, čo si vyberajú zlé cesty.

„Častokrát aj tí, čo slúžia Bohu, keď pozerajú na tých, ktorí si užívajú tento svet s falošným a klamným šťastím zostávajú neistí a pochybujúci. Môže sa im zdať, že mizne ich odmena za to, že slúžia Bohu, keď vidia ako sa ocitajú v ťažkostiach, prenasledovaniach, nemilosti, chorobe a v iných ťažkostiach. Vidia, že tí, ktorí neoslavujú Boha, sú okrem iného ešte aj zlí ku všetkým ľuďom si užívajú zdravie, dostatok časných dobier a sú za to chválení. Vtedy veriaci v Boha vnútorne blúdia a opakujú sami v sebe slová žalmu 73,11 a ďalšie slová žalmistu Ž 73,13. Možno som bol hlupák, že som žil ako spravodlivý človek a bez viny medzi ľuďmi, keď vidím, že tí, ktorí sa nesnažia zostať dobrými, získavajú šťastie také veľké a šťastní vo svojej zlobe si robia žarty zo spravodlivých.“ (Sv. Augustín)

Na našej duchovnej ceste nás tento žalm varuje pred pokušeniami falošných kompromisov medzi našou vierou a okolnosťami života každého dňa. Varuje nás pred ilúziou falošného šťastia a pohodlia, ktoré by mohli prísť z takýchto kompromisov. Ku žalmu: Mt 16,18, 1Kor 10,13.