Žalm 126

Komentár

Prvá časť žalmu uvažuje nad jasotom Izraelitov kvôli ich návratu do vlasti z babylonského otroctva, cítia sa ako v sne, takmer akoby neverili, že je to možné a že prišiel tento moment. Lenže obrovské ťažkosti a sklamania čakajú tých, čo sa vracajú. Zvolanie, ktoré nasleduje v 2. časti žalmu uvažuje nad touto ťažkou situáciou.. Kiežby Boh naplnil svoje dielo a ako potoky, skôr než vyschnú sa vylejú, križujúc cez púšť Negheb (juh Palestíny) po dažďoch, kiežby sa tak mohli vrátiť do vlasti. Všetci väzni a tí, ktorí s veľkou námahou a v slzách pracujú pre znovuobnovenie a sejú v slzách môžu zbierať s jasotom hojné plody svojej náročnej práce.

Môžeme vidieť v tomto kompletnom znovuzrodení Izraela spojitosť s mesiášskými časmi, na ktoré celé dejiny Izraela čakali ako na svoje plné naplnenie.

Veľa práce čaká ešte po návrate s exilu v Izraelitoch, aby sa pripravila pôda ich sŕdc a mohla prijať semeno Božieho slova, ktoré rastúc malo priniesť plody vykúpenia a spásy. K tomuto pomáhali proroci, aby pripravovali cestu Mesiášovi. Od koľkých sĺz bola poliata ich cesta a zvlažené pole ich práce. K tomuto: Hebr 11,35 – 40, Sk 2, 17.

S príchodom Mesiáša nastal čas zbierať prvé plody, ktoré boli zasiate počas stáročí SZ: Jn 4,35 – 38.

Príde deň, keď sám Pán privedie všetkých väzňov do svojej vlasti. (Zjv 21,4)

V tomto žalme sa nadychuje radosťou migrant i privádzaný, ktorí sa môžu konečne vrátiť do vlasti.

Toto je predovšetkým žalm nádeje a utešuje nás v našich sklamaniach, ktoré môžeme stretnúť, keď sa usilujeme žiť s vernosťou náš kresťanský živo. Učí nás, že život kresťana tu na zemi je časom siatia: ideme ku novému svetu a sejeme. Ku tomuto: Gal 6,7 – 10, 2Kor 9, 6 – 7, 10.

„Všetko, čo konáme na tejto zemi, zvyčajne prebieha cez ťažkosti a námahy.“ (Sv. Augustín)