Zhudobnený text s akordami
Originálny text
Žalm 129
Často dorážali do mňa od mojej mladosti,
nechže povie Izrael:
Často dorážali do mňa od mojej mladosti,
a nič nezmohli proti mne.
Po mojom chrbte orali oráči,
ťahali dlhé brázdy.
Ale spravodlivý Pán
rozsekal postroje hriešnikov.
Nech s hanbou ustúpia všetci,
čo nenávidia Sion.
Nech sú sťa tráva na streche,
čo uschne prv, ako ju skosia.
Kosec si ňou nenaplní hrsť,
ani viazač snopov náručie.
A čo idú okolo, nezavolajú:
„Pán vás požehnaj;
žehnáme vás v mene Pánovom.“
Komentár
Žalmista spomína na prenasledovania, ktoré zažil Izrael počas svojej histórie: hlboké brázdy vyorali nepriatelia na jeho chrbte, ale Boh vo svojej spravodlivosti nikdy im nedovolil zvíťaziť. Vyzýva Pána, aby pokračoval v trestaní tých, ktorí nenávidia Sion.
Tento pútnický žalm, ktorý bol zložený po exile pripomínal pútnikom, ktorí stúpali do Jeruzalema ich tvrdú a náročnú históriu, v ktorej Boh vždy prinášal útechu s cieľom prehĺbiť dôveru a odvahu v ich dušiach, aby vedeli znášať vlastné nešťastia a utrpenia. Cez trestajúce žiadosti sa snažil Izrael vyliať svoju dušu v Bohu, aby dosiahol jeho ochranu.
Staroveká tradícia pripisovala tento žalm ako Kristovu modlitbu počas jeho utrpenia.
Tento pútnický žalm nás vedie k meditácii o prenasledovaniach Izraela, Krista i veriacich, i Cirkvi a o smutnom osude, ktorý dopadá na prenasledovateľov, na ktorých dopadne Božia spravodlivosť. Povzbudzuje nás, aby sme boli trpezliví a mali dôveru voči Pánovi, ktorý zachraňuje svojich verných, ktorí sú utláčaní prenasledovaním.