Zhudobnený text s akordami
Originálny text
Žalm 132
Pane, pamätaj na Dávida
a na jeho veľkú ochotu,
že prisahal Pánovi
a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:
„Do príbytku svojho domu nevkročím,
ani sa neuložím na svoje lôžko;
svojim očiam nedoprajem spánku
ani svojim viečkam zdriemnutia,
kým nenájdem miesto pre Pána,
príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“
Počuli sme, že archa je v Efrate,
a našli sme ju na jaarských nivách.
Vstúpme teda do Pánovho príbytku
a padnime k podnožke jeho nôh.
Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku,
ty a archa tvojej všemoci.
Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti
a tvoji svätí nech plesajú.
Pre svojho služobníka Dávida
neodmietaj tvár svojho pomazaného.
Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou;
je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
„Potomka z tvojho rodu
posadím na tvoj trón.
Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu
a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia
budú sedieť na tvojom tróne naveky.“
Lebo Pán si vyvolil Sion,
želal si mať ho za svoj príbytok:
„To je miesto môjho odpočinku naveky;
tu budem bývať, lebo som túžil za ním.
Štedro požehnám jeho komory,
chlebom nasýtim jeho chudobných.
Jeho kňazov odejem do rúcha spásy
a svätí budú plesať v_radosti.
Tu Dávidovej moci dám vypučať,
svojmu pomazanému pripravím svetlo.
Jeho nepriateľov hanbou zakryjem,
no na jeho hlave zažiari diadém.“
Komentár
Tento žalm sa skladá z dvoch častí, ktoré sú úzko spojené medzi sebou. V prvej časti (1 – 10) sa spomína prísľub a Dávidova modlitba s jeho túžbou po nájdení miesta pre Boha Jakubovho (1 – 5), Sk 7,46. V poetickej terminológii takmer dramatickým charakterom je opísané prenesenie archy do Jeruzalem: vedelo sa, že bola v Efrate, čiže v Betleheme, meste kráľa a tam sa nachádzala na jaarských nivách v Cariathiarim, v dome Aminadaba (1Sam 7,1 – 2, 2 Sam 6,1 – 2 a Krn 13, 1 – 8).
Dvor dvíha svoju pieseň a prosí Pána, aby mal túžbu po vytvorení stabilného miesta, pre ňu postaveného: kňazi sa odejú do spravodlivosti, veriaci nech jasajú v radosti a Boh nech ochraňuje kráľa, ktorý je jeho pomazaným. Žalm prináša Šalamúnove slová prednesené počas zasvätenia chrámu: 2 Krn 6, 41 – 42. (6 – 10).
V 2. časti (11 – 18) ako odpoveď na Dávidov prísľub sú prinášané slová, ktorými Boh prisľúbil Dávidovi, že bude spájať s jeho pokolením kráľovský trón v Izralei (2 Sam 7, 8 – 16, Sk 2,30) (11 – 12).
On si skutočne vybral Sion za svoj príbytok. Zdá sa, že si vytvoril skutočne osobné puto medzi Dávidovým potomstvom a svätostánkom v Jeruzaleme. (13 -14).
Skutočne Pán vyhlasuje, že prijíma vybraný príbytok a sľubuje bohaté požehnanie pre Jeruzalem, kňazov, veriacich, pre Dávidove potomstvo a pripraví im svetlo, čiže pokračovanie. Tu vidíme jasné prepojenie na Mesiáša s kráľovskou rodinou. (15 -18)
Tento pútnický žalm má osobitný charakter:
V prvej časti sa kráľ a ľudia obracajú ku svojmu Bohu, aby si medzi nimi vytvoril stály príbytok.
V druhej časti Boh odpovedá a ide oproti kráľovi a ľudu Izraela so svojim požehnaním. Každá púť do svätého mesta sa diala vo svätej atmosfére a v spomienke na toto stretnutie: tam bol Pánov príbytok, tam sídlila kráľovská dynastia, tam kňazi vykonávali svoje služby a nakoniec sa tam nachádzali veriaci, aby sa modlili k Pánovi a spomínali na Dávida a jeho zbožnosť a aby si užívali zmluvu, ktorá po stáročia prinášala svoje skvelé účinky.
Výzvou pre nás je, aby sme Pánovi dali miesto hodné pre neho v našom živote. V nás samotných máme postaviť malý kostolík, v ktorom Kristus môže mať svoj trón, aby vládol v našom živote svojou spravodlivosťou a rozširoval v ňom svoju radosť, svetlo, silu, hojnosť svojich darov, svoju spásu a aby mohol povedať našej duši: toto je môj odpočinok, tu budem bývať, lebo som za ním túžil.