Zhudobnený text s akordami
Originálny text
Žalm 138
Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom,
že si vypočul slová mojich úst.
Budem ti hrať pred tvárou anjelov,
vrhnem sa na tvár pred tvojím svätým chrámom.
Tvoje meno budem oslavovať,
pretože si milosrdný a verný
a nadovšetko si zvelebil svoje meno a svoje prisľúbenia.
Vždy si ma vyslyšal, keď som ťa vzýval,
a rozmnožil si vo mne odvahu.
Oslavovať ťa budú, Pane, všetci králi zeme,
lebo počuli slová tvojich úst.
Budú ospevovať Pánove cesty,
lebo veľká je Pánova sláva;
vznešený je Pán,
a predsa zhliada na pokorného,
pyšného však zďaleka pozná.
Aj keby som mal prejsť súžením, ty ma pri živote zachováš
a svoju ruku vystrieš proti hnevu mojich nepriateľov;
zachráni ma tvoja pravica.
Pán za mňa dielo dokončí.
Pane, tvoje milosrdenstvo je večné;
neopusť dielo svojich rúk.
Komentár
Žalmista vzdáva vďaky Bohu pred tvárou jeho anjelov, obrátený k jeho chrámu za jeho dobrotu a vernosť, ktorú mu daroval pri pomoci o ktorú prosil.
Obdržané dobrodenie vedie žalmistu ku všeobecnej úvahe, ktorá ide ďalej ako osobný prípad: veľký a vznešený je Pán, hľadí na pokorného a dvíha zrak ďaleko od pyšných: z tohto dôvodu si žalmista želá, aby sa ku jeho chvále pridali aj králi zeme. Modlitba končí vyjadrením dôvery a túžby, aby Pán neopustil toho, ktorého zachránil a aby naplnil to, čo pre neho začal konať – jeho dobrodenia.
Vzývanie anjelov, ktoré sa nachádza v žalme, dala veriacim príležitosť, aby sme sa tento žalm modlili na sviatky svätých anjelov. Potvrdzuje sa tým to, že „v pozemskej liturgii sa zúčastňujeme na ochutnávaní tej nebeskej, ktorá sa slávi vo svätom meste Jeruzaleme a spolu s so všetkými nebeskými chórmi spievame Pánovi hymnus oslavy.“ (SC, 8)