Zhudobnený text s akordami
Originálny text
Žalm 143
Pane, vyslyš moju modlitbu,
pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu,
pre svoju spravodlivosť ma vyslyš.
A svojho služobníka na súd nevolaj,
veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou.
Nepriateľ ma prenasleduje,
zráža ma k_zemi,
do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho.
Duch sa mi zmieta v_úzkostiach;
v_hrudi mi srdce meravie.
Spomínam si na uplynulé dni,
o_všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam
a uvažujem o_dielach tvojich rúk.
Vystieram k_tebe ruky,
za tebou dychtím ako vyprahnutá zem.
Rýchle ma vyslyš, Pane,
lebo už klesám na duchu.
Neskrývaj predo mnou svoju tvár,
aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu.
Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou,
lebo sa spolieham na teba.
Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať,
veď svoju dušu dvíham k_tebe.
Pred nepriateľmi ma zachráň;
Pane, k_tebe sa utiekam.
Nauč ma plniť tvoju vôľu,
lebo ty si môj Boh;
na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch.
Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive;
pretože si spravodlivý, vyveď ma z_úzkosti.
{full-text}
[Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov,
zahub všetkých, čo ma sužujú,
veď ja som tvoj služobník.]
Komentár
Ten, ktorý sa obracia k Bohu v tomto žalme sa cíti vinný pred ním a zvoláva jeho veľké milosrdenstvo. Jediným dôvodom dôvery a nádeje je spomienka na veľké Božie diela, ktoré Boh konal v minulosti v prospech svojho ľudu. Vďaka tomuto sa odvažuje volať k Pánovi takýchto smutných chvíľach. Zvolanie a prosba potom nadobúdajú osobitnú silu a intenzitu.
Týmto žalmom spoločenstvo veriacich vyjadruje Kristove pocity počas umučenia. On je Pánov sluha. (Iz 42, 1 – 7, 49, 1 – 6, 50, 4 – 9, 52, 13 – 53)
Na kríži Kristus vystiera k Bohu svoje ruky a ako vyprahnutá zem je jeho duša.
Aj touto modlitbou sa Kristus predstavuje Otcovi v mene nás všetkých. Prijíma naše pocity, aby do nich vstúpil a vykúpil nás.
Modlíme sa tento žalm v liturgii za zosnulých a aj v kompletóriu: jeho úzkostlivý krik, za ktorým nasleduje cit dôvery sa spája s touto nočnou hodinou.
V tomto žalme nás Duch Svätý vedie ku obráteniu sa. (1Jn 16,13)
Slová žalmov sú darom Božím, cez ne nás on sám učí si žiadať a prosiť to, čo nám túži darovať. (Jn 6,44 – 45) Učme sa modliť sa žalmy v tomto duchu viery. Do tej miery, do akej im budeme dôverovať, bude Božie Slovo premieňať naše srdce a takmer akoby vedúc nás za ruku, povedie našu túžiacu a vysmädnutú dušu k božským prameňom milosti.