Komentár
Žalmy 146 – 150 sú v poradí Vulgáty, ktorá ponechala žalm 147 rozdelený na 2 žalmy oddelené medzi sebou. Všetky tieto žalmy začínajú a končia hebrejským textom: Aleluja. Podľa Talmudu tvoria zbierku s názvom „Malý Hallel“ a tvorili súčasť rannej modlitby Izraelitov.
Tento žalm začína pozvaním, ktoré žalmista obracia ku sebe samému, aby chválil Pána. Boh je tvorca vesmíru. Vo svojej všemohúcnosti je verný prísľubom svojho milosrdenstva. Ide pomôcť ľuďom vo všetkých ich nevyhnutnostiach a ťažkostiach. Miluje spravodlivých a ochraňuje slabých a jeho spravodlivosť zastavuje plány zlých ľudí.
Žalm tým, že pripomína slabosť a neistotu človeka zoči voči Božej všemohúcnosti, prijíma tóny napomínania. Osobitne v ňom môžeme vnímať opis Božej pomoci, ktorú v ňom nachádzame, Božieho milosrdenstva voči núdznym a slabým. Takto ho môžeme vnímať ako žalm Božej Prozreteľnosti.
V Kristovi nachádzame oddych pre naše duše.
Ježiš prišiel, aby obnovil tvár človeka dobitého hriechom, aby znovu obnovil svoje stvorenie. Aby to dokázal, zobral na seba naše utrpenia, biedy i choroby.
Zmysel a hodnota ľudskej existencie sa nehodnotia v žiadnom prípade, tým že vychádzame z reality tu dole, z toho, čo pochádza zo zeme, ale iba, keď vychádzame od Boha a od toho, čo urobil pre nás.
Na doplnenie: 1Kor 3,18 – 21, 1Kor 1, 28 – 31, Jer 17, 5 – 8