Komentár
Na konci žaltára sa nám vidí, že tento hymnus má zozbierať všetky hlasy celého stvorenia, od čistých duchov, k veciam, k ľuďom, aby ich zjednotil v slávnostnom akorde chvály Bohu. Hymnus kráča od najnedostihnuteľnejších výšin z neba, zo strechy sveta.
Prvé hlasy, od ktorých sa má dvíhať chvála Bohu, sú hlasy anjelov a nespočítateľných duchovných bytostí, ktoré sú v Božej prítomnosti, aby mu slúžili a ktoré boli stvorené pred všetkými vecami v nebi spolu s anjelmi, to sú hviezdy. Ich obraz v starovekých časoch bol spojený s duchmi, hviezdy boli považované za tajomné sily, ktoré majú vplyv na svet, veci a ľudí. Potom prichádzajú nebies nebesia, ktoré sú rozdelené, sú tam oceány a z neba padá dážď.
Ku chvále neba sa má pridať chvála zeme Bohu, Stvoriteľovi a Milujúcemu. Majú ho chváliť hlbočiny mora, priestory vzduchu, v ktorých sa tvoria atmosferické javy, vrchy, pahorky, zvieratá, ktoré chodia po zemi a lietajú vo vzduchu. Nakoniec sa aj ľudia pridávajú ku tomuto hlasu chvály, ktorý je všeobecný a zrejmý: králi, panovníci, sudcovia a zákonodarci, mladí, dievčatá a chlapci, starí, deti, všetci podľa ich stupňa a ich schopností prinášajú Bohu cez chválu ich existenciu. Chvália jeho meno, ktoré je jedinečné a absolútne nad všetkým bytím, ktoré od neho dostalo dar života a je konečné.
Oslava a veleba Boha je na zemi a v nebi, ale medzi všetkými ľuďmi si vybral jeden národ a povýšil ho nad ostatných: Izrael. Boh sa k nemu osobitne priblížil a zjavil mu seba samého. Keď Izrael uznáva, že Boh ho vedie svojou rukou, má privádzať všetky bytia ku oslave a chvále Božej dobroty, lásky a starostlivosti.