Žalm 15

Komentár

Tento žalm je krátkou kompozíciou, ktorá má katechetický charakter a rozvíja sa vo forme dialógu.

Žalm začína otázkami. Tieto sa nachádzajú v refréne. V prvej a druhej slohe sú vymenované ako v dekalógu podmienky a odpovede: je ich presne desať. Hneď v prvej z nich je zdôraznené zachovávanie celého Božieho Zákona ako konanie bez poškvrny a v spravodlivosti. V ďalších sú zosúladené povinnosti voči blížnemu:
„Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo,
čo z úprimného srdca pravdu hovorí,
čo nepodvádza svojím jazykom,
nekrivdí svojmu blížnemu,
ani ho nepotupuje.
Čo ničomníka nemá za nič,
ale ctí si ľudí bohabojných.
Čo nemení prísahu, aj keď mu vyjde na škodu.
Čo nepožičiava peniaze na úrok
a proti nevinnému sa nedá podplácať.“

V krátkom uzávere je prísľub, že kto si takto počína dosiahne večné šťastie. Starí rabíni videli v tomto žalme súhrn celého zákona, ktorý Boh daroval ľudu v času keď išiel cez púšť do zasľúbenej zeme. Každý Izraelita, ktorý sa chystal na púť do Pánovho chrámu nachádzal v ňom svoju pomoc v duchovnom raste.

V Kristovi videla tradícia naplnenie týchto ponaučení. V ňom je dokonalosť a spravodlivosť. Kristus sa sám stal slabým, nechal sa ponižovať, aby sa stal ochrancom slabých a utláčaných.

V tomto žalme, ako neskôr v Ježišovom učení, je špeciálna nástojčivosť, ktorá zdôrazňuje vzťah k blížnemu. Nemôže byť Božím hosťom ten, kto nerešpektuje a nemá v láske svojho blížneho a nekoná s čestnosťou a úprimnosťou voči nemu (1Jn 3,14-18, 1Jn 4,20-21).