Zhudobnený text s akordami
Originálny text
Žalm 2
Prečo sa búria pohania?
Prečo národy snujú plány daromné?
Povstávajú pozemskí králi
a vladári sa spolčujú
proti Pánovi a proti jeho pomazanému:
„Rozbime ich okovy
a ich jarmo zhoďme zo seba!“
Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva;
Pán ich privedie na posmech.
Raz na nich rozhorčene zavolá
a svojím hnevom ich vydesí:
„Veď ja som ustanovil svojho kráľa
na svojom svätom vrchu Sione!“
Zvestujem Pánovo rozhodnutie:
Pán mi povedal: „Ty si môj syn.
Ja som ťa dnes splodil.
Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy
a do vlastníctva celú zem.
Budeš nad nimi panovať žezlom železným
a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“
A teraz, králi, pochopte;
dajte si povedať, pozemskí vladári.
V bázni slúžte Pánovi
a s chvením sa mu klaňajte.
Podvoľte sa zákonu:
žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste,
lebo sa rýchlo rozhorčí.
Šťastní sú všetci,
čo sa spoliehajú na neho.
Komentár:
Tento žalm je mesiášsky a kráľovský. Tieto žalmy oslavujú v osobe kráľa,
kráľovskú Božiu moc v ľude. Kráľ bol považovaný v Izraeli za Božieho
Syna. Vďaka prorockej literatúre sa za postavou Kráľa profiluje tá Kráľa –
Mesiáša, pre ktorého bol pripravený Dávidov trón a ktorý mal kraľovať
nad svojim ľudom.
V týchto žalmoch v historickom zmysle ako kráľa vnímame Dávida alebo
iného kráľa, ale v mesiášskom význame v ňom vidíme postavu Kráľa –
Mesiáša, v ktorom by sa naplnili všetky sľuby dané Dávidovi a nádeje,
ktoré boli vložené do izraelských kráľov.
Žalm 2 sa predstavuje ako prorocké volanie, ktoré súvisí s Mesiášom a
jeho bojom proti kráľom zeme, ktorí sa proti nemu vzbúrili.
Nový Zákon vníma ako autora žalmu kráľa Dávida. (Sk 4,25)
Nezdá sa, žeby sa tento žalm vzťahoval na nejaké osobitné udalosti z
dejín židovského národa: židovská tradícia z neho vyzdvihla mesiášsky
charakter a spievali ho ako spomienku na Božie víťazstvá nad jeho
nepriateľmi.
Nový Zákon vníma tento žalm ako proroctvo o Kristovi. Koalíciu
nepriateľských kráľov tvoria Herodes, Pilát, pohania, Židia v dňoch jeho
utrpenia.
Na doplnenie: Sk 13,32–33, Hebr 1,5, Hebr 5,5.
Tento žalm ohlasuje i utrpenie a umučenie Krista i jeho zmŕtvychvstanie:
Sk13,3-33, Zjv 2,26-28, Jn 8,34, 1Kor 15,25, Lk 20,17-18, Zjv 6,15-17,
Zjv 18,9.
„Šťastní (blažení) sú všetci, spoliehajúci sa na Pána.“ Tento posledný
verš (refrén) v silnom kontraste s predchádzajúcimi veršami vyžaruje
jasné svetlo, ktoré prichádza z večnosti a zdá sa, že chce ľuďom
komunikovať – hlavne prenasledovaným kresťanom – pokoj Kristovho
kráľovstva, ku ktorému sú povolané všetky národy zeme.
V srdci každého človeka túži vytvoriť Kristus svoje kráľovstvo. V našom
srdci satan a vášne môžu rozpútať boje a sprisahania, ktorých divadlom
sú ľudské dejiny a môžu nás nútiť rozbiť putá lásky a milosti, ktorými nás
Boh viaže k sebe.
„Nestačí iba vzdialiť sa od hriechu a rozjímať Boží zákon, je potrebné
veriť v Krista a vstúpiť medzi jeho dedičov. Žalm 1 nazýva blaženým
jedného človeka, žalm 2 oznamuje blaženosť všetkým ľuďom, ktorí sa
zveria Kristovi.“ (Euzébius)