Žalm 22

Komentár

Tento žalm je jedným z najhlbších vyjadrení utrpenia a bolesti, ktoré môžeme nájsť
v modlitbách Biblie. Je blízky Iz 52-53.

Vzdychania a sťažnosti, ktoré majú indivuálny i kolektívny charakter nachádzame v celom žaltári. Majú rôzne motívy, ktoré sú následkom hriechu: choroby, falošné obvinenia, súdy, exil, pokušenia, intelektuálne a morálne omyly, opustenie, samota, zrady, prenasledovania rôzneho druhu, ohrozenia a nebezpečenstvá smrti s neistou perspektívou, čo bude po nej. Takmer vo všetkých okolnostiach sa zjavujú postavy osobných a národných nepriateľov. Nad tým všetkým je tieň hlavného zla: hriech. Počúvame v týchto vzdychaniach hlasy hriešnych ľudí, ale častejšie je to úzkostný krik prenasledovaných spravodlivých, nevinných a predovšetkým „chudobných“ Božich, o ktorých tak často hovorí Biblia. „Oni sú Židia pokorní a zbožní, patria do každej spoločenskej vrstvy, predovšetkým k tým menej šťastným… Títo „chudobní“ sú ľudia utrpením skúšaní a privázaní ku dospelosti, ktorí našli v skúškach správny postoj pokory a odovzdania sa Bohu.“ (P.Drijvers)

Cez túto ich skúsenosť začíname chápať utrpenie ako prostriedok, ktorým si Boh slúži, aby priviedol človeka k vnútornej očiste, ktorá ho necháva úplne nahého pred ním a odovzdaného do jeho rúk. Toto sa napĺňa v čnosti trpezlivosti, čo značí byť úplne k dispozícii Bohu vo viere a v očakávaní, že on vyjaví svoj tajomný plán spásy a prinesie potešenie a útechu.

Tento žalm sa skladá z dvoch častí, ktoré sú oddelené medzi sebou, ale zároveň medzi sebou tajomne prepojené. Prechádza od úzkostného kriku ku spevu vďaky, ktorá je podporená dôverou a nádejou v Pána, ktoré sú neporaziteľné.

Verše 2 – 12: Žalmista vzdychá pred Bohom. Zdá sa mu, že ho opustil, a predsa spomína na jeho diela zázračné voči jeho otcom vo viere. Jeho bolesti sú obrovské, ale nestráca dôveru v Božiu prozreteľnosť a to mu dáva odvahu vzývať aj jeho pomoc.

„Všimnime si … neprekonateľná únava, sťahujúce bolesti po celom tele, srdečná arytmia… sucho v ústach, panická úzkosť, paranoidné predstavy, nespavosť, depresívne pocity a ďalšie následky prežitej traumy. Žalm to diagnosticky obdivuhodne presne opisuje.“ (Biblické príbehy v premenách času, príspevok k duchovnej terapii, Jan Czech, s. 175)

Verše 13 – 22: v tejto časti zdôrazňuje všetku zlobu, ktorá na neho dopadá a jeho existencia je ako vynulovaná. Ešte raz prosí o Božiu pomoc, aby odohnal jeho nepriateľov, ktorí sú ako divoké zvery. „A v najhlbšej temnote, zúfalstve a beznádeji sa náhle objavuje pre žalmistu svetlo záchrany: „A ty si mi odpovedal.“ Dá sa povedať, že v tejto chvíli dospela kríza ku svojmu vrcholu a jej stúpajúca krivka sa láme. Kroky, ktorými teraz trpiaci a postihnutý ku kríze pristupuje, vedú systematicky a spoľahlivo k uzdraveniu, i keď k nemu vedie ešte dlhá a bolestná cesta.V tejto chvíli treba poznamenať, že východisko a perspektívu, ktoré ukazuje žalm sú jediné a nenahraditeľné. Ak uviazne človek, ktorý sa ocitol v krízi v predchádzajúcich fázach, je malá nádej na úľavu a takmer žiadna na uzdravenie. Božia odpoveď sa totiž nachádza na osudovej križovatke, ktorá rozdeľuje ľudí na schopných prijať duchovné hľadisko a riešenie svojho trápenia a na tých, ktorí uviaznu v začarovanom kruhu neurotických ťažkostí a s nimi spojených nárekov.“ (Biblické príbehy v premenách času, príspevok k duchovnej terapii, Jan Czech, s. 175 – 176).