Žalm 26 – 2. časť

Žalm 26 2. časť komentár: Súď ma, Pane

„Učili sme sa, že všetky žalmy akokoľvek rôzne a odlišné medzi sebou hovoria v skutočnosti o Ježišovi Kristovi. Málo však takých žalmov – a žalm 26 je medzi nimi – nám dáva dotknúť sa rukami tejto skutočnosti tak jasným spôsobom ako tento: kto z ľudí by mohol povedať Pánovi „skúšaj ma“ alebo „súď ma“ pretože som kráčal v nevinnosti? Kto s ešte silnejším vyjadrením by mohol vyjadriť „v nevinnosti si ruky umývam“? Poznáme osobu, ktorá si umývala ruky na verejnosti, aby vyjadrila svoju nevinnosť, ale odvtedy sa Pilát stal symbolom toho, kto v snahe dokázať vlastnú nevinnosť, v skutočnosti svojou nečinnosťou necháva otvorenú cestu nespravodlivosti. Jediný Nevinný z histórie bol Ježiš, ktorý sa narodil a žil bez hriechu: iba On mohol povedať, že si umýval ruky v nevinnosti a preto bol jediný schopný skutočnej chvály Boha a jediný bol hoden ukázať všetky nádhery Pánove. Aj Simeon, tým, že prijal Ježiša v deň jeho obetovania v chráme chcel potvrdiť, že toto Dieťatko bola Božia nádhera, až do tej miery, že tento staručký prorok prišiel k vyjadreniu, že môže zomrieť v pokoji, pretože uvidel Božiu spásu, nádheru nádher! A Ježiš nám ukázal svojou poslušnosťou až po obetovanie sa a po smrť čo znamená povedať Bohu Otcovi „milujem dom, v ktorom prebývaš a miesto, kde býva tvoja sláva“: po celý život tak miloval Boha, že si želal byť stále s ním v jeho dome, aj za cenu svojej smrti ako nevinného. A táto túžba bola taká silná, že ho vyniesla z príbytku temnôt – hrob a smrť – aby ho uviedla navždy do Božej slávy. Toto bol Ježiš. Ale aj my sa môžeme nájsť v nejakom záhybe tohto žalmu, pretože sme to my, ktorí za Pánovou dobrotou, ktorý nás predchádza, môžeme odovzdať svoje kroky, sme to my, ktorí sa zaprisahávame Bohu, že „nevysedávame s daromníkmi a s pokrytcami sa neschádzame“ (čiže „neuveď nás do pokušenia“, ako si žiadame všetky razy, keď sa modlíme Otče náš), sme to my nakoniec, ktorí žiadame Pána, aby mal s nami milosrdenstvo a zachránil nás. A Ježiš, jediný Nevinný je to práve On, ktorý nás vyslobodil a tak nám ukázal milosrdenstvo Boha Otca. Teda v tomto žalme vidíme zázračné splynutie spolu spevu toľkých previnilých a jediného Nevinného, vzývanie toho, kto si žiada oslobodenie od zla a slávu toho, ktorý preto, aby nás zachránil daroval život vstúpiac do Slávy, jediný Vykupiteľ a Spasiteľ. A ešte zázračnejšie sa dotýkame rukou, že skutočne každý žalm nám hovorí vždy o Kristovi a aj stále o našom živote: každý žalm je spevom, ktorý dvíha k Bohu tým hlasom, ktorý mu Boh sám daroval, cez ten život, ktorý Otec nielen venoval stvoreniu, ale aj vykúpil  svojou slávou Spásy.“ (Paola Magnani)