Žalm 28 – 2. časť

Zhudobnený text s akordami

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Originálny text

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Žalm 28 2. časť komentár: V neho dúfalo moje srdce

Žalm 28 sa delí na dve časti: prvá je žalospevom, skutočným vzývaním, zatiaľ čo v druhej sa mení tón a žalospev sa premieňa na chválu a vďakyvzdanie. Ticho Boha: toto je skúsenosť, ktorú žalmista žije, tvrdá kôrka, ktorú musí požuť. Horká bylina, ktorá vytvára diskonfort, strach, bolesť, ktorá otriasa základmi vzťahu k Bohu a otvára nesmiernu a hroznú hlbinu: „V momente hlbokej krízy dvíham k tebe túto modlitbu, Pane, kričím úzkosť a hnev srdca, ktoré je sužované, ubolené a búri sa“. Nepoznáme motívy tejto krízy: možno choroba, pohroma, nešťastie alebo nejaké prenasledovanie: málo na tom záleží. Je to tá istá dráma, ktorú žili neschopní, hebreji alebo tí, ktorí odporovali režimu v koncentračných táboroch počas poslednej svetovej vojny, krik, ktorý sa dvíha z lôžka chorého v terminálnom štádiu alebo z nejakého blázinca tohto sveta. Echo Božieho ticha znova zaznieva tam, kde si človek všimne jeho neprítomnosť: „prečo zostávaš ticho a bez záujmu zoči voči mojím vnútorným mukám a zdá sa, akoby si pozoroval ľahostajne a nevšímavo moje rozrušenie a bolesť?“

„Prečo utrpenie nevinného? Kto z nás si nevšimol aspoň raz v živote v naliehavej prosbe tohto žalmu, že je ako krik Jóba, takej bolesti, ktorá sa žiada, aby bola vypočutá? V ľudskej beznádeji, ktorou môže byť choroba, opustenosť, chudoba akéhokoľvek druhu, nezmyslenosť, sa týčí ako špička veže k nebu zvolávanie Božej prítomnosti, jeho blízkosti a jeho opory.“ (Loretta Marini)

Ale drámou žalmistu nie je utrpenie, ťažoba pohromy, neznesiteľný pohár zloby a ničomnosti, ktorá ho obklopuje, ale neprítomnosť jeho Slova, ticho, ktoré sa nestáva v jeho očiach momentom stretnutia, ale určitým spôsobom jamy, druhom hrobu, Slovom ako toľké iné slová: „Ak aj tvoje Slovo, Pane sa stane slovom ako toľké, citím sa v područí mňa samotného, osamotený a opustený v púšti života“.

Osamelosť a bezmocnosť, ktoré dusia tohto človeka sa stávajú temným väzením, v ktorom viera v Boha a jeho samotné Slovo strácajú význam a silu. Ale nečakane sa všetko mení a beznádej sa pretvára na hymnus chvály. V modlitbe žalmista pochopí, že neprítomnosť Slova neznamená „neprítomnosť Boha“, že jeho „blízkosť“ môže byť vnímaná, aj tam, kde všetko mlčí. Naozaj „iba človek, ktorý vie byť potichu pred Bohom, môže konteplovať  (hľadieť na) večné Slovo, ktoré sedí po pravici Otca“.

„Potrebujeme Slovo. Potrebujeme stretnúť Božie Slovo, ktorým je Ježiš. Dnes je veľký smäd po duchovnosti, veľká nutnosť Boha. Sú miesta a situácie, ktoré pomáhajú stretnutiu, na ceste sme ich spoznali viacero… Ako by sme povedali slovami proroka Ezechiela „premenil moje srdce z kameňa na srdce z mäsa“. (Loretta Marini)

WordPress Video Lightbox Plugin