Žalm 30 – 2. časť

Komentár

Tento žalm má päť strof vďaky, ktoré majú svoj rytmus v sérii kontrastov:
život – smrť (v.2-4), plač – radosť (5-6), istota – blúdenie (v.7-9), život –
smrť (10-11), plač – radosť (v.12-13), toto je štruktúra žalmu 30, je to
spev radosti potom, ako žalmista skúsil trpkú príchuť bolesti a smrti.
Vskutku, aj keď sa zdá, že lyrika sa pohybuje neprestajne medzi dvomi
úplne odlišnými extrémami, finálny akcent sa nachádza v živote, v radosti,
v stabilite. A posledné verše zabúdajú na večery plné sĺz a otvárajú sa
ránu plnému svetla. Na perách básnika kvitne tancujúci a nadšený
hymnus Božieho pokoja, ktorý nahrádza trpkosť v srdci toho, ktorý dúfa.
Augustín použil tento žalm pre Krista, ktorý „z odevu utrpenia a smrti“
(v.12) prešiel do žiariaceho oblečenia radosti Veľkej Noci.“ (G.F.Ravasi)

„Roztrhol si odev mojich hriechov, smútok mojich smrteľných podmienok,
zaodel si ma rúchom žiariacim, radosťou nesmrteľnou… Aby moja duša
neplakala, ale spievala ti nie s pokorou, ale mojou slávou (v tom zmysle,
že z pokory si ma dvihol) a aby som nebol smutný z vedomia hriechu, z
hrôzy zo smrti, zo srachu zo súdu… Toto je moja sláva, Pane, môj Bože,
vyznávať ťa navždy, pretože nič nemám zo seba, ale každé dobro je od
teba, ktorý si Boh všetko vo všetkých.“ (Augustín)

„Žalm končí radosťou, ktorá je obnovená a ktorá je tu namiesto smútku,
navrátené fyzické zdravie, ktoré napĺňa energiou telo, ktoré bolo oslabené
a teraz sa dokonca môže hýbať do tanca. Sú tu slzy ľútosti a pokorenia,
ktoré však zmývajú preč zmysel žalmistovej viny a nechávajú miesto
úsmevom, spevu a hlasu, ktorý sa môže hrdo vyjadriť a dvíhať svoje
chvály Bohu v tomto čase i vo večnosti.“ (R.Ulfo)