Žalm 31 – 3. časť

Komentár

Tento žalm sa javí jednoduchý na čítanie, rozpráva o spravodlivom, ktorému sa
podarilo ujsť pred nepriateľom vďaka Pánovej pomoci, ktorý viedol jeho kroky. Po
tomto všetkom sa stal silnejším, ale prichádzajú hlbšie a ťažšie skúšky, ktoré v ňom
provokujú smútok a plač. Hrozí mu smrť, je verejne ponížený, mnohí ho chcú zabiť,
chcú, aby sa bál, pre toto všetko žiada o pomoc Pána pred svojimi nepriateľmi.

„Ale ja dôverujem v teba, Večný a povedal som: Ty si môj Boh.“. Vyjadrenie žalmistu
sa môže stať aj vyjadrením každého čitateľa, ktorý ešte nepozná Pána, Večného,
ako „svojho Boha“.

Motív, ktorý pohýňa povedať iným, aby sa aj pre nich stal Večný „môj Boh“ je to, že
žalmista mal skúsenosť dôvery vo Večného a mohol povedať s Dávidom: „Večný, ty
si môj Boh.“

Úspechy, ktoré môžeme dosiahnuť, výsledky, ktoré môžeme obdržať, radosť, ktorá
sa dá zažívať v aktivitách života nikomu nikdy nedali skutočné a plné uspokojenie.
Uvažujme a učme sa dôverovať Večnému, Pánovi, ktorému môžme spolu s Dávidom
povedať: „Ty si môj Boh.“ Je to skutočne úžasné mať dôveru vo Večného, odovzdať
sa mu, pričom vieme, že má o nás starosť. „Blažený ľud, ktorého Bohom je Pán.“
Mohli by sme však namietať: ako je možné, aby sa Boh mohol stať mojim Bohom,
keď som len úbohý hriešnik?

Odpoveď nachádzame v Božom Slove: „Pretože Boh tak miloval svet, že dal svojho
jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal život večný.“

Ján Krstiteľ povedal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta.“ A apoštol Pavol
dodáva: „Božia vôľa je, aby všetci ľudia boli spasení.“

Božie Slovo je tu pre každého, kto ho chce prijať. „Ver v Pána Ježiša Krista a budeš
spasený.“

Teda k tom, aby Pán bol i našim vlastným Bohom, sa potrebujeme iba rozhodnúť.

Ak sa Pán stane našim Bohom, vďaka našej voľbe, tak nás On bude požehnávať,
bude nás viesť, mať o nás starosť až kým sklonení pred jeho trónom mu budeme
stále opakovať so žalmistom: „Ty si môj Boh.“

Tento žalm je ideálny pre tých, ktorí žijú v strašnej noci duše, moment skúšky,
v ktorej sme plní úzkosti a necítime pri sebe Pánovu prítomnosť, ktorý tu je stále
a nikdy nás neopúšťa ani na moment. Potrebujeme sa učiť dôverovať vždy Pánovi, aj
keď cítime v našom srdci suchotu. Skúška je v tomto: veriť, aj keď nevidíme a ten,
kto verí, bez toho, aby videl, je blažený, ako hovorí Pán: „blahoslavení tí, ktorí
nevideli a uverili.“ (Jn 20,29).

Veriť a dôverovať Kristovi v skúške je prvým krokom ku víťazstvu nad temnotami,
prvým krokom, ktorý otvára duchovné zmysly, aby vnímali prítomnosť Pána v našom
srdci. Vo veršoch 15 a 17 čítame: „ale ja dôverujem v teba, Pane.“, „zachráň ma pre
svoje milosrdenstvo.“ Tieto slová nám pripomínajú úctu k Božiemu milosrdenstvu,

ktoré nám Pán daroval vo svojej nekonečnej dobrote: Ježiš, dôverujem ti! Dôverovať
v Božie milosrdenstvo je útočiskom, ktoré je bezpečné a v ktorom nájdeme rýchlo
útechu. Svätý kráľ Dávid nám pripomína, že sme slabí ľudia v Pánových rukách
a máme iba jemu dôverovať a nikomu inému. Pokorný nájde vždy útočisko v Božom
milosrdenstve: stávajme sa malými a pokornými a Pán nebude pred nami skrývať svoju svätú tvár.