Žalm 40 – 2. časť

Žalm 40: komentár 2. časť
„V tomto žalme sú prítomné aj skľúčenosť, aj radosť a ako napísal jeden komentátor
tohto žalmu z 19.storočia – začína v tónoch „Magifikátu“ a končí ako „De profundis“.
Prvé slohy sú plné „novej piesne“, čiže oslavy, ktorá je plná a dokonalá v nádeji,
v dôvere v Boha, ktorý ako otec sa skláňa ku svojmu stvoreniu (v.2). V 13.verši sa
mení tón, horizont tmavne, prichádzajú nespočetné zlá a je ich „viac ako vlasov na
hlave“ a obkľučujú modliaceho sa. Žalm sa stáva v tejto chvíli prosbou, ktorej text
(v.14-18) bude znovu použitý pri čítaní žalmu 70. Ale aj pri sťažovaní sa, dôvera sa
nerozpadá, pretože Boh má starosť o toho, kto je chudobný a sám (v.18).
Ešte jedna poznámka: verše 7-9, ktoré sú v hebrejskom originále vyjadrenim o pravej
úcte, ktorá je tvorená poslušnosťou (sluch) a spravodlivosťou „zákon“). Boli
aplikované v liste Hebrejom, podľa starovekej gréckej verzie v Septuaginte pre
Krista, ktorý poslúcha Otca a prichádza na svet, aby spasil ľudí (10,4-7).“
(D.M. Turoldo, G.F.Ravasi)
„Dúfal som, dúfal v Pána“. Toto sa hovorí aj v inom texte:
„A v ten deň povedia: „Hľa, toto je náš Boh, v neho sme dúfali, že nás spasí! On je
Pán, v neho sme dúfali, jasajme a radujme sa z jeho spásy!“
Izrael nemá iného, v koho by dúfal, že ho oslobodí – okrem Pána, nech je
požehnaný. Preto môže povedať „dúfal som, dúfal v Pána“. Ako je napísané: „Dobrý
je Pán k tým, čo dúfajú v neho, k duši, ktorá ho hľadá.“ (Nár 3,25)
A ďalej sa hovorí: „Vráťte sa do pevnosti, zajatci nádeje“ (Zach 9,12)
Ale nech sa nehovorí:  „Prešla žatva, leto pominulo, a my nie sme zachránení!“ (Jer
8,20), ale „Očakávaj Pána a buď statočný; srdce maj silné a drž sa Pána.“ (Ž 27,14)
„Dúfaj v Pána“ (raz) „a dúfaj v Pána“ (druhý raz): nádej za nádejou. „Buď silný, srdce
maj silné“: aj keď ste dúfali a neboli ste napriek tomu spasení, stále majte nádej
a ešte raz nádej.
Ak by si sa pýtal: Dokedy až máme dúfať?, písmo ti už odpovedalo: „Izrael dúfaj
v Pána, odteraz až navždy“ (Ž131,3). A pridáva: „Buďte silní, posilnite vaše srdce, vy
všetci, čo dúfate v Pána“ (Ž 31,25).
Ak budete takto konať, budete spasení, ako je povedané: „Budeš vedieť, že som Pán
a že nebudú stratení tí, ktorí dúfajú vo mňa“ (Iz 49,23). Alebo aj „Tí, čo dúfajú v Pána,
dostanú nové sily“ (Iz 40,31) A ešte: „Tí, čo dúfajú v Pána, budú vlastniť zem“ (Ž
37,9)
Z tohto dôvodu sa hovorí „Dúfal som, dúfal v Pána. A on sa ku mne sklonil a vypočul
môj krik“. Dávid dúfal vo mňa a preto som mu odpovedal.
Tento úryvok je z Midras Tehillim, z hebrejského komentára ku žalmom.
Charakteristika Midrashu je komentovať jeden úryvok Biblie cez citácie
a konfrontáciu s inými textami z Biblie.“