Žalm 42 1. časť komentár: Po Bohu živom
„Žalm sa neustále hýbe medzi dvomi pólmi s hlboko ľudskou dilemou (alebo nie?) V tomto vidíme zmysel refrénu, ktorý sa tri razy opakuje s týmito vyjadreniami: Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša túži po tebe, moja duša má smäd po Bohu, po Bohu živom (nie po mŕtvych idoloch sveta naokolo). Kedy prídem ku tebe a uvidím Božiu tvár, ktorá sa teraz javí ako zastretá a ukrytá za nebezpečnými mrakmi?“ (Giovanni Giavini)
„Slová refrénu sú ako slová, ktoré mama opakuje svojmu malému dieťaťu, aby ho tíško uspala na svojom lone. Je to slovo, ktoré presvecuje tmu a prináša kvapku svetla aj do tejto hlbokej temnoty.“ (Giovanni M. Capetta)
„Ale kam sa vrátiť, aby ho videl? Chcel by Jeruzalem s jeho chrámom… Nie, teraz žalmista, hoci má tvár zaliatu slzami, objavuje, že Boh je aj medzi týmito skalami a medzi hukotom prívalov! A preto sa s ním môže rozprávať a hovoriť mu ako srdce k srdcu, duša k duši: cez deň mi Pán dáva svoju lásku a v noci mu zasa ja spievam, modlím sa k Bohu môjho života, k Bohu života, aj tu v exile ako cudzinec! Hovorím Bohu: Moja skala, prečo na mňa zabúdaš? Prečo mám chodiť smutný, keď ma napáda nepriateľ?“ (Giovanni Giavini)