Zhudobnený text s akordami
Originálny text
Žalm 42
Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa,
tak moja duša, Bože, túži za tebou.
Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom;
kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?
Slzy sú mojím chlebom vo dne i v noci,
keď sa ma deň čo deň spytujú: „Kdeže je tvoj Boh?“
Duša sa mi rozplýva pri spomienke,
ako som putoval ku vznešenému stánku a vstupoval do domu Božieho
s radostným plesaním a s piesňou ďakovnou
uprostred zástupov sláviacich sviatky.
Prečo si smutná, duša moja?
A prečo sa chveješ?
Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť,
moju spásu a môjho Boha.
Moja duša je skormútená;
preto si spomínam na teba
pri Jordáne a Hermone a na vrchu Misar.
Hlbina hlbine sa ozýva na hukot vodopádov;
všetky tvoje krútňavy a prívaly prešli ponad mňa.
Vo dne mi svoju milosť udeľuje Pán.
V noci mu zasa ja spievam
a modlím sa k Bohu môjho života.
Hovorím Bohu: „Ty si moja opora;
prečo na mňa zabúdaš?
A prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?“
Sťa by mi kosti drvili,
keď ma moji utláčatelia tupia,
keď sa ma deň čo deň spytujú: „Kdeže je tvoj Boh?“
Prečo si smutná, duša moja?
A prečo sa chveješ?
Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť,
spásu mojej tváre a môjho Boha.
Komentár
Predpokladá sa, že žalmy 42 a 43 tvorili jediný identický žalm v rytme obsahu
a refréne.
Tento žalm je modlitbou Levitu, ktorý žije v exile na severe Galiley, a ktorý sa vrúcne
túži vrátiť a znovu vidieť Boží chrám, aby opäť našiel sladkosť prítomnosti živého
Boha. Hlboká nostalgia za Božím chrámom trápi dušu žalmistu. Táto nostalgia je
vnútorným utrpením a plačom kvôli protirečeniam, ktoré znáša zo strany
nepriateľov v exile a je utrápený keď si spomenie aké sladké boli hodiny strávené
počas liturgických slávností v chráme v blízkosti Pánovej. Žalmista v sebe samom
prebúdza dôveru, že je to viera v Boha, ktorá je tým svetlom, ktoré prežaruje
temnotu chvíle. Keď pozerá na krajinu v exile, v ktorej žije namiesto toho, aby
pociťoval pokoj, cíti sa ešte viac smutný. Je obdobie dažďov: rozbúrené potoky
vyzerajú akoby chceli zničiť dušu žalmistu a utopiť ju vo svojich hlbinách, aby ešte
viac cítil násilie svojich vnútorných ziel a nepriateľov, ktorí ho týrajú. Žalmista sa
modlí a z modlitby znova čerpá svetlo a nádej k úteche svojej duše.
Sv. Augustín hovorí, že tento žalm je modlitbou katechumenov. Ďalej je to spev tých,
ktorí túžia po Kristovej milosti, spev tých, ktorí túžia po zasľúbenej zemi neba po
tejto púšti prítomnosti, spev zosnulých, ktorí si želajú kontemplovať tvár Krista.
Modlitba tohto žalmu skončí, keď viera a nádej nájdu svoje naplnenie v blaženom
videní a vo večnom získaní Boha (Zjv 21,6, Zjv22,17, Jn 4,6-15, Jn 7, 38-39).
Tento žalm uvažuje nad osobitným aspektom života na kresťana na zemi. Zatiaľ,
čo zvonka dolieha boj, nádej rozlievajúca sa v nás vďaka Duchu Svätému je ako
prúd živej vody, ktorý vynáša dušu ku tým výškam, v ktorých Boh býva a očakáva
nás.
Boh sám v nás živí túžbu po ňom, tým, že nám neprestajne dáva svoju milosť.
Žiadne stvorenie nemôže nahradiť Boha namieste, ktoré On sám zapĺňa v našom
živote s tým, že nás chce utvoriť na svoj obraz a podobu (Gn 1,26).
Rytmus kresťanskej modlitby sa neustále rozvíja od zvolania chvály, od utrpenia k
radosti, od tmy do svetla, až pokiaľ neprestane vzlykanie a zostane iba chvála pre
našu radosť a blaženosť.