Žalm 43

Zhudobnený text s akordami

Originálny text

Žalm 43

Súď ma, Bože,
a rozhodni môj spor s neverným ľudom;
zachráň ma pred zločincom a úskočným človekom.
Veď ty, Bože, si moje útočište.
Prečo si ma odohnal
a prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?

Zošli svoje svetlo a svoju pravdu;
ony nech ma sprevádzajú a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov.
I pristúpim k Božiemu oltáru,
k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním,
a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím.

Prečo si smutná, duša moja? *
A prečo sa chveješ?
Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť,

spásu mojej tváre a môjho Boha.

Komentár

Tento žalm je pokračovaním zvolaní predchádzajúceho žalmu. Autor prosí Pána
o pomoc a oslobodenie od svojich nepriateľov. Osobitne žiada Boha, aby mu
poslal svoje svetlo a svoju pravdu, ktoré ho privedú z vyhnanstva na jeho svätý
vrch Sion, kde bude znova medzi svojim ľudom. Tam žalmista opäť nájde radosť
a jasanie vo chvále a v službe u Božieho oltára. Nádej v to, že bude oslobodený
prináša jeho životu osobitný žiariaci zmysel.

Silné témy v tomto žalme sú: pravda a svetlo (Jn 8, 12, Jn 12, 46, Jn 14, 6).

Ďalšou veľmi silnou témou je téma oltára. Oltár je ešte postavou Krista,
základného kameňa Cirkvi (1Pt 2,4-5). Ku tejto téme na doplnenie:„Pobozkaním
oltára kňaz sám seba robí zraniteľným ranami mojej lásky (oltár je zdrojom
kňazskej svätosti). Pobozkaním oltára sa bezvýhradne otvára tomu, čo mu chcem
dať a čo je pre jeho život ukryté v plánoch môjho srdca. Pobozkanie oltára
znamená úplné odovzdanie sa kňazskej svätosti, po ktorej túžim a naplnenie
mojich túžob v duši kňaza… Každý kňaz je povolaný stáť pred oltárom s
prebodnutými dlaňami, s otvoreným bokom a s hlavou korunovanou utrpením, ako
bola moja pri mojom umučení.“ (In Sinu Jesu, s. 70)

Počas stáročí Cirkev začínala týmto žalmom svätú omšu, prosiac o oslobodenie
od svojich duchovných nepriateľov a od hriechu (Hebr 12,22-24). keď slávime
našu liturgiu pri Božom oltári aj my sa zúčastňujeme, ochutnávame tú istú
nebeskú liturgiu, ktorá sa slávi vo Svätom Jeruzaleme, ku ktorému putujeme, kde
Kristus, kňaz svätyne a oltára (tých najskutočnejších) sedí po pravici Otca.

V žalme 42 sme mali tému vody a to sa vzťahuje na krst. V žalme 43 nachádzame
tému oltára, čiže súvislosť s Eucharistiou. Cirkev sa modlí tento žalm, keď
posväcuje oltáre. „Tento žalm sa recitoval počas Veľkonočnej vigílie v rámci
procesie od krstiteľnice k Eucharistickému stolu: a pristúpim k Božiemu oltáru.“
(sv. Ambróz)

Žalmy 42 a 43 viedli ku Kristovi nábožné duše Starého Zákona a sprevádzali
Cirkev na jej duchovnej ceste od krstu k Eucharistii a k blaženému videniu neba.
Živia v nás túžbu po Bohu a posilňujú našu nádej v kontempláciu tajomstiev
nadprirodzeného života.

WordPress Video Lightbox Plugin