Žalm 46

Žalm 46 – S nami je Pán zástupov 

Tento žalm sa vzťahuje na udalosti vyrozprávané v 2Kr 18-19. Sennacherib obkľúčil sväté mesto a Izaiáš napomína ľud, aby nevkladal svoju dôveru v pomoc od Egypta, ale iba v Boha. Ochrana nemeškala a ukázala sa a mesto bolo vyslobodené z obkľúčenia. Žalm oslavuje s radosťou a vďakou oslobodzujúci Boží vstup Boha práve v situácii nebezpečnej pohromy, ktorá hrozila Izraelu.

Význam tohto žalmu však ide ďalej ako je opísaná udalosť, aby obsiahol mesiášsky a eschatologický charakter vzťahujúci sa na kozmické udalosti posledných časov, v ktorých obnovený nebeský Jeruzalem bude môcť konštatovať, že Boh Zástupov je s ním a to definitívnym spôsobom a že z neho sa rozšíri do sveta éra večného pokoja.

„Žalm 46 je prvý z takzvaných „sionských piesní“, ktoré sú roztrúsené po Žaltári. Jeden z komentátorov Alfonz Deissler, napísal: „Patrí medzi majstrovské diela Žaltára, symfónia zvukov v najjemnejšom štýle hebrejského jazyka, dielo speváka a básnika, ktoré má veľkú intenzitu“. Hudobný a teologický refrén obsahuje vo v. 2.8. 12 interpretačný kľúč k tajomstvu Jeruzalema: „Boh je s nami“, Emanuel, je tam v jeho lone (Ez 48,35). Báseň sa odvíja od kozmickej symboliky. Na jednej strane je Sion, podobný oáze, cez ktorú pretekajú potoky živej vody, podobný plodnému lonu, v ktorom je život a pokrm. Zatiaľ čo mimo neho sa rozpútava chaos: vody oceánu sa pokúšajú odstrániť vrchy, národy sa konfrontujú v krvavých bojoch. Sion je teda uholný kameň kozmickej harmónie a pokoja pretože v ňom sa prejavuje a preukazuje Boh, Stvoriteľ a Spasiteľ. Jeho hlas je slávnostný: zastavte, prestaňte, polámte luky, zlomte kopije zo štítov spravte ohnisko…! (v. 10-11, Iz 2, 1-5)“ (G. F. Ravasi, D. M. Turoldo)

Žalm sa delí na tri časti a refrén je ako spev víťazstva.

Prvá časť: Izrael sa dotkol rukou toho, že Boh sa ukázal ako útočisko a pomoc pre neho. Odteraz ani tie najstrašnejšie udalosti nebudú môcť narušiť dôveru v neho.

Druhá časť: Boh si vyvolil za svoj príbytok Jeruzalem, hlavné mesto a duchovné centrum Izraela. Jeruzalem predstavuje záhradu s oživujúcimi a zdravými vodami. Toto symbolizuje duchovné bohatstvá, ktoré sú darované svätému mestu (Iz 33,20-21). Boh Jeruzalem chráni už od rána pred útokmi zlých nepriateľov. (2Kr 19,35)

Tretia časť: Boh sám kráča na čele svojho ľudu, už v minulosti ukázal svoju moc a teraz ukončí vojny na celej zemi a poláme zbrane nepriateľov. Čo urobil a naplnil, je znakom a prísľubom toho, čo ešte bude robiť: toto nás vedie k úvahe, že on je skutočný Boh, Vládca nad národmi zeme.

Vyjadrená dôvera Izraela Bohu za jeho zázračné udalosti a vstupy a za jeho prítomnosť vo svätom meste drží teraz kresťanský ľud, pretože Boh býva osobne v ňom so svojim Slovom, ktoré sa stalo telom a so svojim oživujúcim Duchom (Jn 7,37-39, Zjv 22,1-2).

Z trónu Boha a Baránka obetovaného za nás pramení rieka živej vody. Boh je útočisko, sila, pomoc svojho mesta. On ukončí vojny, ktoré vznikajú proti nemu a ustanoví a stabilizuje v ňom pokoj.

Tento žalm sa vzťahuje aj na Pannu Máriu – ona je príbytkom Najvyššieho. Boh ju posvätil, aby z nej spravil svätostánok pre svojho Syna. Boh je s ňou a od okamihu jej počatia ju udržiava.

Dejiny Izraela predstavujú každodennú realitu nášho života (Jn 15,5, Fil4,13). V kresťanovi, v ktorom prebýva Pán, býva najhlbšia pokora spojená s nezvrátiteľnou istotou: zjavenie Božej prítomnosti, ktorá v Starom Zákone bola zabezpečená Jeruzalemu, je teraz istotou pre každú dušu v milosti (Jn 14,23,1Jn 5,4). Nech nás tento žalm vedie a posilňuje v istote, že iba z Božej pomoci nám prichádza skutočná sila.