Žalm 50

Zhudobnený text s akordami

Originálny text

 Žalm 50

Asafov žalm.
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh;
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň
a vôkol neho búrka mohutná.

On nebo i zem volá z výšavy
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých,
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť,
veď sudcom je sám Boh.

„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť;
teba, Izrael, idem usvedčiť
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety,
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem
ani capov z tvojich čried.

Lebo mne patrí všetka lesná zver,
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé,
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba;
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

Vari ja hovädzie mäso jedávam
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia:
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“

No hriešnikovi Boh hovorí:
„Prečo odriekaš moje príkazy
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok
a moje slovo odmietaš.

Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo
a klamstvá snuje tvoj jazyk.

Vysedávaš si a ohováraš svojho brata,
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať?
Myslíš si, že ja som ako ty:
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha,
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí;
a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.“

Komentár

Žalm sa prezentuje ako dielo vytvorené pri príležitosti liturgických zhromaždení a slávení chrámu. Obsahuje násilný útok proti formálnosti židovských bohoslužieb a nezachovávaniu Zákona. Viackrát totiž modlitbová a duchovná služba ako aj zachovávanie Zákona boli znevážené u židovského národa do praktizovania, ktoré bolo len vonkajšieho a súdneho charakteru: Iz 29,

13-14.

V slávnostnom úvode žalm opisuje zjavenie Boha, ktorý zvoláva súd na svojich veriacich, ktorí s ním uzavreli zmluvu a volá za svedkov nebo i zem. Trón sudcu je na vrchu Sion obklopený ohňom, ktorý horí a silnou búrkou, ktorá pripomína slávny Pánov príchod na vrch Sinaj, keď Pán dal ľudu Zákon. Boh sa predstavuje takmer v šate žalobcu, aby napomenul Izrael a oživil vonkajšie slávenia tým, že do nich vloží vnútornosť ducha a duše a chválou, ktorá pramení z vnútornosti srdca. Obety, ktoré nariadil v Zákone budú mať hodnotu, ak budú sprevádzané vnútornými citmi úcty a lásky k Bohu. Iba takto ich Boh môže prijať a ísť na pomoc svojmu ľudu v deň nešťastia. Ešte tvrdšie napomenutie Pán obracia ku tým, ktorí vyznávajú to, že sa priľnuli k Pánovmu slovu, ale v skutočnosti majú zvrátené srdce a neváhajú konať nijaké neprávosti. Boh bol trpezlivý a mlčal, ale toto bolo považované za schvaľovanie ich zlej činnosti. Takto bola znevažovaná Božia svätosť. Pokryteckým porušovateľom Zákona Boh dáva napomenutie, aby sa mohli vyhnúť súdu a odsúdeniu a aby dosiahli spásu.

Týmto žalmom Boh povzbudzoval Izrael, aby zjednotil vlastný vnútorný život s realizáciou vonkajšej úcty a vlastné správanie jeho zákonu. Takto sa mal pripraviť na prijatie Mesiáša a Spasiteľa v úprimnosti a pokore srdca.

Vnútornú úctu, ktorá spočíva v úplnom odovzdaní sa do Božej vôle môžeme nájsť: Mt 15,1-20.25, Jn 12, 37-40, Hebr 9, 11-15, Jn 4,23.

Cez Eucharistické slávenie kričíme k Bohu v dňoch našich slabostí, pokúšaní ťažkosti tu dole na zemi. Týmto spôsobom sa zúčastňujeme na smrti a zmŕtvychvstaní Krista a dosahujeme oslobodenie od našich ziel a oslavujeme nášho Nebeského Otca. Týmto žalmom sme pozvaní k úprimnosti srdca v našom vzťahu k Bohu.

„Boh prežíva úzkosť, aby sme mu správne porozumeli, aby sme ho neignorovali. Reaguje hnevom, iróniou a túžbou. Nevyčíta svojmu ľudu jeho neposlušnosť. Izraeliti predsa zachovávali literu Zákona a prinášali mu obrovské stáda zápalných obiet. Hnevá sa však, pretože jeho synovia nerozumeli jeho túžbe po ich srdci…. Po tomto hneve a irónii predkladá svoju túžbu: Chcem vašu vďačnosť, vašu vernosť, vaše nadšenie. Ide mi o vaše srdce.“ (Pláč duše, s. 218)

 

WordPress Video Lightbox Plugin