Žalm 54 – 2. časť

Zhudobnený text s akordami

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Originálny text

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Žalm 54 2. časť komentár:

„Dávid, ktorý sa modlí túto modlitbu vie, že jeho nepriatelia nebudú prosperovať navždy, lebo raz sa aj oni dostanú pred večný Boží súd. Uvedomuje si, že potrebuje od Boha pomoc, aby ho pred nimi uchránil a vyslobodil.“ (Augustín)

„Súženie bolo na Dávida zoslané preto, aby si lepšie uvedomil svoju slabosť a naučil sa viac chváliť Pána, veď on ho vyslobodil z každého súženia… Preto ani my nemáme ostať uzavretí vo svojich myšlienkach, ale naopak máme pozdvihnúť svoje srdcia k Bohu, máme sa učiť milovať ho bezpodmienečne a chváliť ho s radosťou.“ (Augustín)

Uspokojenie a víťazstvo nepramení priamo zo zničenia protivníka, ale zo záchrany a vyslobodenia z hrozby smrti, a to je nevyhnutne spojené s porážkou nepriateľa.  „Ani smrť nedokázala zastaviť jediného Božieho Syna v jeho spásnom diele. Aby naplno uskutočnil ľudskú prirodzenosť, podriadil sa dokonca aj smrti, t.j. podstúpil istým spôsobom oddelenie duše od tela a zostúpil do podsvetia. Žije však vzkriesený a svojím nesmrteľným okom zvysoka hľadí na svojich nepriateľov… Tým, že premohol zákon ľudskej smrti, z výšky neba hľadí na pôvodcov svojej smrti. Sám podstúpil smrť, ale nemôže viac umrieť: on, ktorý je Boh a ktorý sa zároveň stal človekom.“ (Hilár)

„V tejto modlitbe si môžeme všimnúť ako Dávid hovorí s Bohom v rodinnom duchu, rozpráva mu o sebe samotnom, zveruje mu situácie svojho života s istotou, že bude vypočutý, pretože Boh nie je nejaký cudzinec, ale je živou prítomnosťou v histórii, a tak si je istý, že bude vypočutý, že na konci modlitby už ďakuje Pánovi za to, čo urobí. A Pán, ktorý je verný ho vypočuje, nie iba tým, že ho vyslobodí z úzkosti a z nebezpečenstva, ale dá mu aj odlišnú perspektívu oproti nepriateľovi, ako nachádzame v poslednom verši: „lebo ma vyslobodzuješ zo všetkých súžení a na svojich nepriateľov môžem hľadieť zvysoka.“

Podľa Dávidovho príkladu aj my môžeme dvíhať našu prosbu k Bohu vždy, v každej situácii, predovšetkým, keď starosti a pochybnosti ovinú náš život a úzkosť paralizuje našu dušu. Môžeme vždy dôverovať v túto stálu prítomnosť, ktorá nielen počúva náš krik, ale aj nám daruje odlišnú perspektívu ku tomu, čo sa nám deje a dáva nám schopnosť prekonať úzkosť toho, kto je ovládnutý udalosťami, osobami a byť protagonistami dejín.“ (Andrea Coralli e Monica Ciamei)

WordPress Video Lightbox Plugin