Žalm 56

Zhudobnený text s akordami

Originálny text

Žalm 56

Zmiluj sa nado mnou, Bože, lebo ma prenasleduje človek,
každodenne ma napáda a utláča.
Moji nepriatelia ma prenasledujú deň čo deň
a veľa je tých, čo bojujú proti mne, Najvyšší.
Kedykoľvek ma popadne strach,
spolieham sa na teba.
Na Boha, ktorého slovo velebím,
na Boha sa ja spolieham
a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek?
Dennodenne mi spôsobujú škodu,
myslia len na to, ako mi zle urobiť.
Podnecujú spory, stroja úklady,
idú mi v pätách a sliedia.

[Ako mne číhali na život,
tak im odplať neprávosť,
Bože, v hneve zraz pohanov až k zemi.]

Ty vieš, koľko ráz som musel utekať:
pozbieraj moje slzy do svojich nádob;
či nie sú zapísané v tvojich účtoch?
Vtedy moji nepriatelia ustúpia,
ešte v ten deň, keď budem volať:
áno, viem, že ty si môj Boh.
Na Boha, ktorého slovo velebím,
na Pána, ktorého slovo velebím,
na Boha sa ja spolieham
a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek?
Bože, ešte mám splniť sľuby, čo som tebe urobil;
obety chvály ti prinesiem,
lebo ty si mi život zachránil pred smrťou
a moje nohy pred pádom,
aby som kráčal pred Bohom vo svetle žijúcich.

Komentár

Tento žalm je pripisovaný Dávidovi. On ho zložil v čase, keď sa ho zmocnili Filištínci a on sa ukrýval v ich zemi (1Sam21n.). Interpretácia (recitovanie, alebo spev) žalmu má byť tichá a jemná ako spev holubice, symbolizuje to nárek a vzlyk tých, čo sú vzdialení zo svojej zeme. Dávid sa veľmi bál kráľa Gatu, preto jeho pieseň tlmil strach a jeho hysterické zvuky pripomínali vzlyk holubice, predstieral totiž šialenstvo, aby spochybnil to, že je hrdinom Izraela.

Žalmy 56 a 60 obsahujú nezvyčajné slovné spojenia a opisujú veľmi silné emócie (1Sam21,11-15n, 1Sam27, 1Sam28,1-2). boh zachránil Dávida tak, že keď mal bojovať proti svojim za Filištíncov, títo mu odopreli dôveru a kráľ ho poslal naspäť (1Sam29,3-7). Teraz chvály Boha za svoju zázračnú záchranu.

Človek sa môže báť a zároveň spoliehať. Toto spoliehanie sa neskoncuje so strachom, ale umožňuje s ním žiť. Vnútorná sila žalmistu spočíva v spoliehaní sa, utiekaní a v dôvere Pánovi, v tomto je jediná možnosť prežitia. Dávid prijíma Boží rozsudok a teší sa aj zo súženia, lebo tak splatí dlh spôsobený svojim hriechom. Keď človek vloží svoju nádej do Boha, nebojí sa (sv. Hilár). „Aj keby všetky brány neba boli zamknuté, Brána sĺz nie je zatvorená nikdy“ (Talmud). „Boh uchováva tieto sväté slzy, lebo sa stanú čerstvou rosou, ktorú použije na oživenie mŕtvych v čase vzkriesenia mŕtvych.“ (M. Pinto). Slzy, ktoré sú položené pred Božiu tvár, sú príjemné, lebo nespôsobujú utrpenie, ale z útrap vyslobodzujú (Jn15,19, 2Tim3,12).

WordPress Video Lightbox Plugin