Žalm 60

Zhudobnený text s akordami

Originálny text

Žalm 60

Bože, ty si nás odvrhol, ty si nás rozohnal;
rozhneval si sa, ale opäť sa k nám obráť.
Zatriasol si zemou, rozštiepil si ju,
ale zahoj jej trhliny, lebo sa chveje.
Tvrdú skúšku si zoslal na svoj ľud,
napojil si nás vínom závratu.
Tým, čo sa ťa boja, dal si znamenie,
aby utiekli pred lukom.
Aby sa vyslobodili tí, ktorých miluješ;
zachráň nás svojou pravicou a vyslyš nás.
Vo svojej svätyni Boh povedal:
„S radosťou rozdelím Sichem
a rozmeriam sukotské údolie.
Môj je Galaád a môj je Manasses;
Efraim je prilba mojej hlavy.
Júda je moje žezlo vladárske,
Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam.
Idumea sa mi stane podnožkou,
nad Filištínskom víťazne zajasám.“
Kto ma privedie do opevneného mesta
a kto ma odprevadí až do Idumey?
Kto iný, ako ty, Bože, čo si nás odvrhol?
A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?
Pomôž nám dostať sa z útlaku,
pretože ľudská pomoc nestačí.
S Bohom budeme udatní,
on našich utláčateľov pošliape.

Žalm 60:  upravený komentár:

Úvod žalmu má charakter pomerne drastického zaobchádzania Boha so svojim ľudom. Žalm 60 nevykresľuje dôvod hnevu, ale ilustruje jeho bezútešný dopad pre Izrael. „Zľutovanie Božie nasleduje hnev, pretože úžasná odmena, ktorú predstavujú nebeské dobrá, prichádza, aby nám vykompenzovala stratu pozemského bohatstva“ (Sv. Hilar). 

Prosiaci končí svoje úvodné konštatovania žiadosťou o zmenu Božieho postoja k nim. Verš 4 vyjadruje Božie odvrhnutie zeme pomocou vojenských metafor. Katastrofou, ktorou hrozí Izraelu, je zrútenie jeho vlastnej zeme, ktoré dostal ako dedičstvo od Pána. Len Pán môže zabrániť zrúteniu zeme. Rozbitú zem Izraela môže stmeliť, vyliečiť a celkom obnoviť len Boh. „Uzdrav naše trápenia, vylieč naše utrpenia a zbav nás nešťastia.“ (Teodor).

„Je dosť tvrdé, keď cítime, že Boh mlčí. Drví nás, keď sa Boh od nás odťahuje preč. Ale ešte horší je pocit, že na nás útočí: v. 3-5. Žalmista popisuje Boha ako zemetrasenie: zem sa láme, dávi sa skalami, strácame stabilitu a potácame sa. V chaose sa hýbeme ako opilec. To je desivý obraz Boha, ale jeho intenzita poľaví, keď sa na neho pozrieme ako niečo neosobné: zemetrasenie môžeme zaradiť skôr medzi prírodné katastrofy než ho vnímať ako priamy Boží útok… 

Boh je dravá šelma, ktorá strháva našu (hrošiu) kožu drzosti a trhá pyšné srdce… žalmy naznačujú, že k tejto operácii bude používať našich nepriateľov, najbližších priateľov, prirodzených dôsledkov, alebo svojho vlastného hnevu. Avšak bez ohľadu na prostriedky Boh svoje deti nenechá donekonečna blúdiť, bez toho, aby pritom sám zasiahol. Chladne nás zastavuje uprostred našej pyšnej vzbury a núti nás hľadať jeho tvár. 

Mlčí, aby nás znervóznil, opúšťa nás, aby nás vyburcoval, a útočí na nás, aby nás zastavil v modlárstve nezávislosti. Je Bohom paradoxu. Používa tmu, aby prehĺbil našu túžbu po svetle. Čoho túži týmito tajomnými spôsobmi dosiahnuť? Ešte ostrejšie povedané: čo od nás chce získať týmito zvláštnymi darmi milosti? Je to práve jeho túžba po nás a túžba, ktorú vidí, ako pramení z nás, čo najjasnejšie odhaľuje paradox jeho metód.“ (Pláč Duše, s. 215-217)

Pán sa stará o bohabojných, neustále nad nimi bdie a vyslobodí ich. Slová refrénu apelujú na Pánovu lásku k „milým“ (tých, ktorých miluješ). Toto vyjadrenie sa v žaltári nachádza 4x. Tí, čo sú Bohu milí, sú spravodliví ľudia vo všeobecnosti. Dôraz na žiadosť „zachráň nás“ sa opiera o to, že ľud je Boží miláčik. Úpenlivé volanie po záchrane: „odpovedz nám“ (vyslyš nás) vychádza z vedomia a pamäti, že Boh si ho obľúbil a má ho rád. 

Dávid chce ohlasovať, že záchrana je len od Boha. Jediné skutočné a trváce víťazstvo príde len vďaka Pánovej pomoci a očakávanie od iného je ilúzia. 

Modliaca sa komunita prišla k presvedčeniu, že zbrane nič nezmôžu, ak víťazstvo nedá Pán. Prichádzame k novému prehĺbeniu duchovného života a novej nádeji na Božiu priazeň, ak sa človek užšie primkne k Bohu.   

WordPress Video Lightbox Plugin