Žalm 61

Komentár

Tento žalm je pripisovaný Dávidovi, ktorý počas vzbury svojho syna Absolóna bol nútený ísť ďaleko z Jeruzalema (2Sam 15-19). Niekoľko charakteristík sprevádza tento žalm: žiaľ a úzkosť – tento výkrik zároveň znamená modlitbu, ktorou sa Dávid obracia k Bohu. Ďalšou charakteristikou je: existenčná núdza a bytostná vzdialenosť od Boha. A tou poslednou je ochabnuté, či unavené srdce – bytostná úzkosť, ktorá môže byť horšia ako fyzická bolesť. V takomto stave človek pociťuje hroziaci zánik spôsobený vzdialením sa od Boha. Podstatou žalmistovej situácie je fakt, že si nedokáže pomôcť sám, a preto sa obracia na Boha. Slovné spojenia: skala, útočisko, pevná veža, Božie krídla, bašta sú metaforou pre Boha, ktorý je neochvejnou ochranou. Žalmista si je vedomí mocnej ochrany, ktorú Boh poskytuje, a preto túži po prebývaní s Ním a utiekaní sa k nemu.

„Kristus je nedobytná veža, tiež Skala, na ktorej stojí jeho Cirkev a nepriatelia ju nepremôžu. Ak sa kresťania boja útoku nepriateľa, nech sa schovajú do tejto veže a diablove strely ich tam nikdy nezasiahnu…my sami sa však máme vyzbrojiť duchovnými zbraňami, ktoré nepriateľa zrania a porazia. Týmito zbraňami sú Božie Slovo, naša viera, tá istá nádej, ktorá je nám vnuknutá a ktorá podnecuje naše dobré skutky. Tie sú mečmi, ktoré zabíjajú nepriateľa (sv. Augustin). Dávid v trápení sľúbil Bohu ešte väčšiu oddanosť, ak ho ochráni pred nebezpečenstvom a dopraje mu návrat. Teraz vyjadruje dôveru, že Boh jeho sľuby počul, prijal a dopraje mu o čo prosil.

„Dedičným vlastníctvom svätého je: život, neporušiteľnosť, vláda, večné spojenie s Bohom. Toto vlastníctvo nie je určené len pre Izrael, ale pre všetkých, ktorí majú bázeň pred Božím menom“ (Hilar/Origenes).

Pánove cesty sú milosrdenstvo a pravda, lebo on nehľadí na to, čo čom túžime, ale na to, čo je pre nás dobré, odpúšťa nám naše previnenia a sľubuje nám večný život. Bohu treba spievať žalmy bez prestania a naveky, to jest spievať mu od tohto časného dňa až do dňa vo večnosti.