Žalm 62

Zhudobnený text s akordami

Originálny text

Žalm 62

Iba v Bohu spočiň, duša moja,
lebo od neho mi prichádza spása.
Iba on je moje útočište a moja spása,
moja opora, nezakolíšem sa nikdy viac.
Dokedy chcete napádať človeka,
dokedy ho chcete všetci krušiť
ako stenu, čo sa nakláňa, ako múr, čo sa váľa?
Stroja sa zvrhnúť ho z popredného miesta;
v klamaní majú záľubu,
dobrorečia svojimi ústami, no v srdci zlorečia.
Iba v Bohu spočiň, duša moja,
lebo len on mi dáva nádej.
Iba on je moje útočište a moja spása,
moja opora, nezakolíšem sa.
V Bohu je moja spása i sláva;
Boh je moja sila a v Bohu je moje útočište.
Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase,
pred ním si srdce otvorte;
Boh je naše útočište.
Veď iba klam a mam sú potomci Adama,
ľudia sú iba preludom.
Keby si stali na váhu,
dohromady sú ľahší ako para.
Nespoliehajte sa na násilie
a neprepadnite zbojstvu;
ak vám pribúda bohatstva, neoddávajte mu srdce.
Raz prehovoril Boh,
počul som toto dvoje:
že Boh je mocný
a ty, Pane, milostivý;
že ty každému odplácaš podľa jeho skutkov.

Komentár

Tento žalm je pripisovaný Dávidovi a môže sa vzťahovať na udalosti: 2Sam 15-19. Moc a sila a milosť prináležia iba Bohu, ktorý sa ľuďom odpláca podľa ich diel: Rim2,6-11.

Boh je: oddych, spása, skala útočiska, pravda, sudca ľudí. Svet braný ako moc proti Bohu je ničota, klamstvo, násilie a lúpeže. Od momentu kedy sa Boh osobne ujal nášho boja proti našim nepriateľom svojim utrpením, smeťou a zmyrtvychvstaním svojho Syna, stal sa našou nedobytnou pevnosťou, našim útočiskom: v ňom môže bezpečne oddychovať naša duša. Kristus je v nás nádejou slávy (Kol 1,27.29).

Iba v Bohu môže človek môže objaviť bezpečie a pokoj: náš Boh je Boh nádeje (Rim 15,13.) Nádej kresťana je Božím darom. Naša nádej je Ježiš Kristus (1Tim 1, 1). V súženiach a skúškach ožíva kresťanská nádej (Rim5,3-5).  SZ i NZ potvrdzujú túto nádej (Rim8,31-34). sme pozvaní nechať Božou pečaťou poznačiť každý aspekt nášho bitia. Pokoj a spása spočívajú v odovzdaní a podriadení sa Bohu „Azda nebude moja duša poddaná Bohu, ktorý vo mne a v nej pre mňa vykonal toľko zázrakov a toľko milostí?“ (sv. František Saleský).

Dávid vie o zámeroch svojich protivníkov, ale napriek tomu sa nebojí. Veď vie, že iba Boh jediný má moc, preto je pokojný a tichosti ho očakáva. Duša sa má podriadiť Bohu, ako hovorí Dávid: „Od neho je moja vytrvalosť.“ (Hilar). Boh ako skala, ako sila, ako útočisko – toto evokuje účinnosť a spoľahlivosť Božej starostlivosti. Boh sa tak dôverne o mňa stará, že sa o svoje osobné blaho nemusím obávať. On istotne rozhodne o mojej spáse a zachová moju slávu, t.j. dobrú povesť. Dávid nám ukazuje ako si máme vyliať srdce pred Bohom, vyzýva nás ukázať emócie (1Sam1,15, Nar2,19) – otvorene a slobodne s vzdať vlastného ja a obetovať všetku osobnú iniciatívu. Je to prostriedok, ktorý má Boha podnietiť, aby pomohol. Za nijakých okolností nemáme ochabovať v úcte k Bohu, ale máme k nemu nasmerovať celú svoju myseľ i všetky svoje myšlienky (Teodor). „Boh jedného pokoruje svojou mocou, druhého vyzdvihuje svojim milosrdenstvom“ (sv. Augustin).

WordPress Video Lightbox Plugin