Žalm 64

Komentár

Majstri rozprávania o žalmoch vzťahovali tento žalm na Daniela, ktorý bol hodený do jamy levovej. Vyjadrenie žalmu sa pekne hodí k tomuto rozprávaniu. „Hlasitý nárek“ – vzdychanie: tento hebrejský výraz definuje celý charakter žalmu, je kľúčový. V našom kontexte ide o trpkú sťažnosť prameniacu z bezmocnosti a svojim charakterom sa najviac približuje k Job 7,11. Nevinný bezúhonný človek je ten, ktorý koná správne a teda v súlade s Tórou.

Hriech a nespravodlivosť sú v každom z nás. Nie je to ktosi vonku, kto proti nám bojuje, ale naše vlastné vnútro. Na jednej strane túžime priľnúť k Bohu, no na druhej s potešením lipneme k svetu. Musíme sa stále brániť a odmietať ho dovtedy, kým si naše porušiteľné telo neoblečie neporušiteľnosť (sv. Augustin). „Hlboké srdce je také, ktoré uvažuje o Božských veciach a vyhýba sa veciam pozemským. Srdce je hlboké nie preto, žeby v ňom Boh prebýval hlbšie, ale preto že v srdci človeka Božia prítomnosť neustále rastie.“ (Kassiodor).

„Boh spôsobuje, že nástrahy, ktoré nepriatelia kladú, oslabnú a stanú sa bezvýznamnými, podobne ako detský šíp, ktorý je slabý a neschopný ublížiť“. (Teodor z Mopsuestie).

Refrén môžeme vnímať ako želanie, ale aj ako vyjadrenie istoty, alebo ako jednoduché vyjadrenie budúcnosti. „Úprimné srdce“ – priame: ide o prejav veľkej dôvery v Boha.

My kresťania by sme mali prežívať nie v sebe, ale v Bohu, ktorý je našim dobrom. V Pánovi sa môžeme radovať my všetci, ktorí sme zachránení Ježišovou krvou – z toho, že On vstal z mŕtvych a daroval nám večný život (sv. Augustin).