Žalm 69

Zhudobnený text s akordami

Originálny text

Žalm 69

Zachráň ma, Bože
lebo voda mi vystúpila až po krk
V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami,
dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo.
Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Viac než mám vlasov na hlave,
je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski;
musel som vrátiť, čo som neulúpil.
Bože, ty poznáš moju pochabosť
a moje poklesky nie sú ti skryté.
Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba,
Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí,
čo ťa hľadajú, Bože Izraela.
Pre teba znášam potupu
a hanba mi pokrýva tvár.
Svojim bratom som sa stal cudzincom
a synom svojej matky neznámym.
Stravuje ma horlivosť za tvoj dom,
padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
V pôstoch som si dušu vyplakal,
no aj to mi bolo na potupu.
I vrecovinu som si obliekol
a príslovečným som sa stal.
Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne,
a pri víne pospevujú o mne pijani.

II

Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe
v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu,
pre svoju vernosť mi pomôž.
Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň,
a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov
i z hlbokých vôd.
Nech ma nezatopí príval vôd,
nech ma nepohltí hlbina
a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.
Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý;
pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
Neodvracaj tvár od svojho služobníka,
veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.
Príď ku mne a zachráň ma,
so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
Ty poznáš moju potupu,
moju hanbu i_moje zneuctenie.
Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú.
Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol;
čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Do jedla mi dali žlče
a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Nech sa im ich stôl stane nástrahou,
odplatou a pohoršením.
Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli,
a nech v bedrách oslabnú navždy.
Vylej na nich svoje rozhorčenie,
nech ich zachváti páľava tvojho hnevu.
Nech spustne ich táborisko
a v ich stanoch nech nemá kto bývať.
Lebo prenasledujú toho, koho si ty udrel,
a množia bolesti tomu, koho si zranil.
K ich neprávosti pridaj neprávosť,
nech nevojdú do tvojej spravodlivosti.
Nech sú vytretí z knihy žijúcich
a nech nie sú zapísaní medzi spravodlivými.]

III

Som úbožiak, plný bolesti;
tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
Piesňou chcem Božie meno osláviť
a velebiť ho chválospevmi.
A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka,
ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.
Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia;
hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
Nech ho chvália nebesia i zem,
moria a všetko, čo sa hýbe v nich.
Lebo Boh zachráni Sion
a vybuduje mestá Júdove;
usadia sa tam a budú ich majetkom.
A zdedia ho potomci jeho služobníkov
a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.

Komentár

Tento žalm je vyjadrením duše, ktorá je ponorená do bolesti, ktorá preteká utrpením. Na vrchole svojej bolesti by mohol žalmista padnúť do zúfalstva, ale vďaka modlitbe objavuje spôsob, ako to celé odovzdať Bohu a z tohto rozhodnutia sa rozžiari jeho duša a je schopný spievať hymnus chvály a modliť sa z hlbokou dôverou v pomoc od Pána. 

Žalm je pripisovaný Dávidovi (Rim 11,9-10,), ale posledné verše dosť jasne dokazujú, že Izraeliti ho spievali v najtragickejších momentoch dejín, počas obdobia exilu, keď padali pod prenasledovaniami. Týmto spôsobom sa krik spravodlivého, prenasledovaného stal kolektívnym krikom celej komunity k Bohu. 

NZ viackrát používa tento žalm vo vzťahu ku Kristovi: Jn 2 ,17, Jn 15,23-25, Jn 19, 28-30, Rim 15,3, Rim 15, 1-2, Rim 11, 9-10, Sk 4,20. vďaka mnohým týmto svedectvám NZ Cirkevní otcovia boli jednotní v tom, aby sme v žalme 68 videli modlitbu Krista k Otcovi počas umučenia. Z Kristových úst prechádza táto modlitba do úst Cirkvi a počas dlhých storočí zbiera bolesti ľudí, aby ich posväcovala pri kontakte s Kristom (2Kor 2,10-12, Zjv 7,14, Sk 14,22, Gal 2,20). tento žalm nám pomáha vstúpiť v tomto duchu do spoločenstva s trpiacim a umierajúcim Kristom a ponúka nám spásonosnú meditáciu o Pánovom utrpení a umučení (Rim 15,4). 

Žalm je útechou pre naše duše. Jeho hĺbka je taká veľká a predsa ho každý z nás môže pochopiť. V Ježišovi všetky aj tie najväčšie bolesti dostávajú svoje posvätenie. Kristus sa dotkol našej fyzickej, morálnej i duševnej biedy a vo vyjadrení týchto slov nás všetkých objíma. Na vrchole tohto celého príbehu recitujeme s Ním modlitbu tohto žalmu posvätenú jeho krvou. Žalm je liekom, ktorý nás zachraňuje: kladie nás do Božieho náručia (Lk 24, 32). 

Žalm 69 je úpenlivou modlitbou človeka v krajnej núdzi a jeho modlitba je preniknutá dôverou a nádejou. Zaujímavým prvkom tohto žalmu je to, že žalmista, ktorý je prenasledovaný napriek svojej nevinnosti, nezdôrazňuje svoju nevinnosť. Naopak vyznáva svoju hriešnosť (v.6). Je v tom čosi zákonité a pravdivé. Človek na pokraji svojej existencie volá k Bohu, pretože iba on ho môže zachrániť. Nestráca dôveru v Boha, a preto žalm vyznieva predovšetkým ako čakanie na Boží spásonosný zásah.

WordPress Video Lightbox Plugin