Žalm 7 – 2. časť

Žalm 7 2. časť: komentár

Ako by sme mohli definovať tento žalm?

Žalm nádeje, vo zvolaní spásy, ktorá prichádza od jediného svätého, ktorým je Ježiš
Kristus. Nie sú to síce Ježišove slová, ale slová trpiaceho a prenasledovaného, ktorý
verí a dúfa v Spasiteľa, ktorý bol poslaný z neba.

Nejedná sa o vyslobodenie z toho alebo tamtoho zla, ale od toho, ktorý je autorom
všetkých ziel.

Príde čas v našej existenci, v ktorom sme postavení pred kapituláciou každej našej
sily a odporu.

Nič nestojí medzi víťazstvom Zlého a naším extrémnym upokorením, ak nie iba
možný zásah z neba. Iba Boží zázrak nás môže zachrániť od večnej smrti.

Ale ku tomuto treba vieru a predovšetkým postaviť predpoklady, aby naša posledná
modlitba bola vypočutá v nebi.

Nebude volať Božiu pomoc ten, kto nevložil svoju nádej v oslobodenie v toho, ktorý
bol poslaný z neba pre našu spásu. Iba ten, kto má vieru bude môcť kričať zo
všetkých síl: Pane, môj Bože, nedúfal som v človeka, ale v teba, ktorý si odlišný od
každého človeka. Buď ty mojou spásou od všetkých mojich prenasledovateľov
a osloboď ma z otrockých pút.

Nie každé stvorenie je prenasledované Satanom, ale iba človek, ktorý vložil svoju
vieru v Ježiša Krista.

„Keď požiadavka nejakého deliktu nedovoľovala prísť ku presnému uzáveru a keď
obžalovaný nemohol dodať svedkov svojej neviny, robila sa prísaha na meno
JHWH… Iba zvolanie spásy mohlo pozitívne spečatiť toto samozvolanie nevinnosti.“
(R. de Vaux)

V tomto texte vidíme mnoho obrazov, ktoré farebne dotvárajú tento žalm. Nad
všetkými tróni scéna Pána ako sudcu, ktorý je na tróne a obklopený svojim božským
poradným zborom a korunou. Ku tomuto najvyššiemu trónu sa obracia modliaci sa,
aby bol vypočutý vo svojej spravodlivej žiadosti.

Utiekanie sa ku vojenským obrazom, ktoré sú prítomné v celom žalme, opisujú Boha
ako víťazného generála a nepriateľa ako krutého tyrana, ktorý bojuje proti
spravodlivému, aby ho porazil. Všetko opisuje titanský boj.

„Teda Boh, keď skúma naše srdce a vidí, že ono je tam, kde je jeho poklad, čiže
v nebi a skúma v tom istom čase aj náš život a vidí, že sa nestotožňujeme zo životom
podľa tela a krvi, ale že máme radosť a potešenie v Pánovi, vedie spravodlivého ku
nemu samotnému v jeho vlastnom svedomí, kde nevidí žiaden človek, ale iba ten, kto
skúma hlboké myšlienky každého a vidí to, v čom každý nachádza svoje potešenie
a radosť.“ (Augustín)

„V speve tohto žalmu máme robiť ako Dávid, ktorý oslavuje Pána podľa jeho
spravodlivosti, čiže vzdáva mu vďaku a oslavu za túto milostivú ochranu, proti tým,
ktorí ho prenasledovali. Preto máme spievať chvály najvyššiemu Pánovi, lebo hoci

nepriatelia proti nám jednaju s pýchou, on sa ukazuje nad nimi a poráža ich.“ (M.
Henry)

„Skutočne, Pane ty si spravodlivý, pretože tak ochraňuješ spravodlivých, že ich
ožiaruješ sebou samým a konáš tak, že hriešnici sú potrestaní nie tvojou, ale ich
zlobou. Toto vyznanie chváli tým viac Pána, čim menej majú moc zákerné skutky
zlých, ktorí si nechcú priznať svoju zlobu… Odpustenie teda platí iba pre toho, kto
hovorí: zhrešil som. Teda, kto pochopí, že odmeny pre duše sú darované samotným
Bohom tým spôsobom, že každý dostane to svoje a v žiadnom prípade takto nie je
ublížené kráse stvorenia, ten chváli Boha v každej veci.“ (Augustín)