Žalm 76

Komentár

Žalm 76 komentár: 

„Žalm sa týka udalostí z 2 Kr 19, keď Boh zázračne zachránil júdskeho kráľa Chizkiju pred útokom Sancheriba na Jeruzalem. Keď Boha potupujú jeho nepriatelia (porov. Ž 89,52), najlepšou zbraňou proti ich zlomysleľnými urážkam je pieseň na oslavu Boha.“ (Feuer)

Boh je známy (Ž 9,17), predovšetkým preto, že svojou mocou chráni slabších jednotlivcov alebo menšiny (v.10). „Sancheribov útok prežilo iba Júdsko, pretože jeho kráľ Chizkija sa nespoliehal na vojenskú silu, ale hľadal ochranu v štúdiu Tóry, cez ktoré možno spoznať Božiu vôľu.“ (Feuer) 

Šalem označuje mesto Jeruzalem, ktorému dal Boh pri stvorení sveta úlohu byť svätým mestom. Tam sa majú ľudia chodiť modliť a tam ich vypočuje a ochráni (1Kr 8,30-45). Pôvodne sa mesto volalo Šalem, „mesto dokonalosti a pokoja“. (Tosafot) Podľa Kassiodora je krásne uvažovať, že Pánovo miesto je pokoj. On dokonca prebýva v človeku, ktorý žije v pokoji. Taký človek neprestupuje jeho prikázania nezriadenými túžbami, naopak nasleduje prikázania Majstra a svoju vôľu usmerňuje podľa nebeských nariadení. Skutočný pokoj spočíva v súlade s konaním podľa hodnôt a v boji s neresťami. Zhmotnením Božieho nebeského stánku na zemi bol Jeruzalemský chrám. Hriechy Izraela ho znesvätili a spôsobili jeho zničenie, ale nakoniec bude znovu postavený, ako hovorí prorok v Am 9,11.“ (MidrTeh) „Tam, kde sa nachádza zvada a rozdelenie, tam nie je miesto pre Boha ako ochrancu. Boží príbytok sa nachádza v duši, ktorá vlastní pokoj. Práve preto duša, ktorá nevlastní pokoj, bude vedieť, že Boha nevlastní. Toto je dedičstvo Spasiteľa.“ (Hieronym) „Keď na svete nájdeme duše oslobodené od každej vojny, ktoré žijú v dokonalej harmónii bez znepokojení a v kľude, správne môžeme povedať, že sú Božím príbytkom, pretože ony v sebe prijímajú Božského Ducha (Lv 26,12).“ (Euzébius) Katarína Sienská na základe v.3 vysvetľuje, že „Boh prebýva na mieste pokoja“. Preto je pre človeka dôležité, aby dôveroval, že Božia láska ho predchádza a všetko riadi k jeho dobru. Božej prozreteľnosti a láske sa nevyrovná žiadna udalosť. Bernard z Clairvaux zasa komentuje tento verš nadšeným opisom nebeského raja a pozície spasených ľudí: je ako miesto slasti, kde spravodliví pijú z potoka rozkoší, miesto jasu, kde sa spravodliví skvejú ako žiara oblohy, miesto radosti…, hojnosti, kde nič nechýba tým, čo vidia Boha… „Sväté mesto“ nazýva „mestom pokoja, pretože v pokoji je Boží príbytok“

„Celý tento žalm hovorí o páde Sancheriba, lebo nijaký nepriateľ nepadol v Jeruzaleme okrem neho.“ (Raši) „Tam, kde sa Pán pokoja rozhodne prebývať, tam sa zbrane polámu.“ (Kassiodor) „Pán ukončí aj naše vnútorné boje a oslobodí nás od všetkých vášní. Vtedy prídeme do stavu dokonalej čistoty duše.“ (Kasián)

Boh nie je len tvorcom svetla (Gn 1,3), ale sám je svetlom a žiarou a dáva svetlo človeku, aby netápal v tme. „Toto nádherné svetlo sa bude odrážať na žiarivej tvári Mesiáša.“ (Sforno) „Všetci sme sedeli v tme a tieni smrti, ale Pán zažiaril na nás z večných vrchov, teda prostredníctvom prorokov a apoštolov.“ (Hieronym)

Kým vo v. 2 je Boh známy a vo v. 5 Zázračný, v tomto verši je už ohromujúci (hrozný). V Ž 75,8 Boh vystupuje ako sudca, teraz sa však sústreďuje na záchranu ponížených (Ž 83,2 a 138,6-7). 

Človek ožíva, keď dostáva Božieho ducha a zasa život stráca, keď mu ho Boh odníma.

Dominantnou teologickou témou žalmu 76 je Božia moc. Boh vždy zostane pre človeka tajomstvom, ktoré vzbudzuje strach, bázeň a chvenie. Je dobré, ak je naša bázeň pred Bohom primeraná a vyvážená dôverou v neho. Poznávanie dejín spásy nás má napĺňať radostnou dôverou v Božiu moc a jeho múdrosť vo vedení ľudských dejín. Mocnému Bohu sa páči pokora a dôvera. Sú to čnosti, ktoré zdobia tichých. Týmto bude patriť „zem“ Božieho kráľovstva.