Žalm 78 – 4. časť

Žalm 78 4. časť komentár: Podľa toho spoznáš, že ja som Pán

Verše 40-41: Vzdor voči Bohu opakuje myšlienku z v. 17 a rozširuje sa slovesom skormucovať, ktoré viac ako fyzickú bolesť vyjadruje emocionálne zranenie (Ž 56,6). Pokúšanie Boha zasa opakuje myšlienku z v. 18 a rozvíja zriedkavým výrazom sužovať, roztrpčovať. Takýto postoj je v úplnom protiklade s Bohom, ktorý je svätý Izraela a zaslúži si maximálnu úctu (Ž 71,22).  „Izraeliti skúšali na púšti Boha práve preto, že pochybovali o jeho všemohúcnosti.“ (Feuer)

Verše 42-43: Obvinenia pokračujú opisom udalostí pri vyslobodení z Egypta. Nespomenutie na začiatok existencie národa je o to vážnejšie, že ľud si už raz spomenul na Boha (v.35) a Boh si spomenul na ľud (v.39). Teraz si však znova nespomínajú, čím akoby vedome prehliadali, či popierali základné princípy vlastnej existencie. Tá sa zakladá na momente vykúpenia, ktorého aktívnym činiteľom je Pán, konajúci svojou rukou. „V tom čase (keď Izrael vyšiel z otroctva) predstavoval Egypt najpozoruhodnejšiu spoločnosť a najrozvinutejšiu veľmoc, a predsa Izrael prizeral, ako Boh tohto úžasného protivníka urobil bezmocným a ich – slabú, zdrvenú hordu vyčerpaných otrokov – zrazu vyzdvihol k veľkosti. Čo mohlo byť presvedčivejším dôkazom Božej všemohúcnosti? Pýta sa rabín Hirsch“ (Feuer). „Čim sa od seba líšia znamenia a zázraky? Tie prvé predstavujú také egyptské rany, ktorým predcházalo znamenia ako varovanie. Na sedem rán boli Egytpťania upozornení vopred. Tieto znamenia dosvedčovali, že Boh ovláda všetky oblasti prírody, a Egypťanom mali pomôcť spoznať Božiu vôľu a poslúchnuť ju. Na rozdiel od toho zázraky označujú také divy, ktoré zasiahli Egypt bez upozornenia. Patria k nim tri nezvyčajné pohromy alebo zázraky (hmyz, vredy, tma), ktoré prišli bez varovania a mali potrestať Egypťanov za ich vzdorovitý odpor voči Božej vôli. Po dvoch ranách s varovaním, ktoré Egypťania ignorovali, prišla vždy tretia bez upozornenia (zopakovalo sa to tri razy). V Ž 78 sa spomína len sedem rán, lebo len pri nich Mojžiš povedal: Podľa toho spoznáš, že ja som Pán (Ex 7,17, Ex 8,6.18, Ex 9,3.14, Ex 10,2, Ex 11,4). Kedže ľud na púšti rýchlo zabudol na znamenia a zázraky, žalmista zdôrazňuje práve tie, ktorých úlohou bolo dať spoznať Božiu všemohúcnosť.“ (Feuer)

Verš: 44: Súhrnným spôsobom sa spomína prvá egyptská rana. Premenenie na krv opisuje Boží nadprirodzený zásah, ktorým riadi dejiny.

Verš: 45: Muchy, čiže štvrtá rana podľa poradia v knihe Exodus tu dostávajú špecifickú intrepretáciu škodiť ľuďom (žrať ich).

Verš 46: ôsma rana podľa poradia v Knihe Exodus znova dostáva osobitný dôraz. Znova nastáva zosilnenie posolstva a všeobecné vyjadrenie. Kobylky žerú úrodu, teda to, čo prirodzene vychádza zo zeme, ale aj výsledok ľudskej námahy.

Verše 47-48: Opis siedmej rany podľa poradia Knihy Exodus je dlhší a plastickejší. Pobitie je použité vo figuratívnom zmysle, no dobre vyjadruje absolútne spustošenie. Spolu sa navodzuje dojem absolútneho spustošenia. Pán je tu predstavený ako zvrchovaný vládca, ktorý vydáva zvieratá krupobitiu, život ľudí moru a samotných ľudí meču. Bezprostredný činiteľ záhuby je krupobitie a ohnivé blesky. Použitie tohto výrazu (blesk, oheň) tu evokuje démonický charakter danej rany. Tým sa celá rana stavia do nového svetla, no necháva vyniknúť Pána, ktorý ovláda nadprirodzené (božské) sily.

Verše 49-50: Boh je predstavený ako činiteľ akci, ktorý posiela svoj planúci hnev, zúrivosť, nahnevanosť a tieseň, hordu poslov nešťastia. Tieto výraz neopisujú rôzne typy hnevu či nešťastia, ale spoločne evokujú hrôzu danej udalosti a nemožnosť uniknúť. Božia kontrola nad udalosťami je viditeľná i v tom, že ovláda hnev: posiela ho (v. 21.31), no môže ho aj odvrátiť (v. 38). Bernard z Clairvaux komentuje slovné spojenie poslov skazy (posolstvo skrze zlých anjelov). V tejto súvislosti uvádza čitateľa do problematiky rozlišovania vnútorných hnutí, ktoré pôsobia v každom človeku. Aj prostredníctom anjelov sú človeku predkladané určité skutočnosti v podobe myšlienok a podnetov, ktoré je dôležité správne rozlíšiť. Výsledkom Božieho hnevu je smrť ako trest. Nedá sa pred ňou uniknúť, pretože je výsledkom Božieho nekonania (neuchránil ich…) i konania (vydal ich…). Boh, ktorý vydáva napospas, má v rukách všetko a posiela mor.

Verš 51: Smrť zasahuje prvorodených vnímaných ako výsledok mužnosti, čiže plodiacej sily.