Žalm 78

Žalm 78 komentár:
Sme pozvaní nakloniť si sluch, t.j. počúvať aj tie najkratšie príbehy zo židovských dejín, pretože
kto s ponorí hlbšie pod povrch, bude počúvať hlas samotnej Tóry v poúčeniach z dejín nájde
posvätnú inšpiráciu. Máme počúvať tento žalm a chápať ho s nakloneným sluchom, čo značí s
pokornou zbožnosťou. Žalmista sa stavia do pozície učiteľa múdrosti, ktorý sprostredkúva svoje
učenie a apeluje na ľudskú inteligenciu, uvažovanie a rozhodovanie, na základné skúsenosti a
princípy, podľa ktorých Boh koná vždy v prospech ľudu a pomáha v ťažkých časoch. Skúsenosť
s Bohom nemôže ostať ukrytá a odovzdávanie náuky je vyjadrené pozitívnym spôsobom.
Rozprávanie predstavuje aktívne zaangažovanie do veľkých udalostí dejín spásy.
Druhý najdlhší žalm má charakter reflexie nad dejinami spásy. Jej cieľom je uviesť do činnosti
myslenie, predstavivosť, túžby, city a osvojiť si tak predmet uvažovania a porovnať ho s realitou
vlastného života. Predmetom rozprávania budú Božie diela, skutky Pánovej moci a divy hodné
chvály. Efektom, ktorý žalm očakáva, je rast dôvery v Boha a zachovanie jeho prikázaní. Dejiny
vzťahu Boha a jeho ľudu počas putovania po púšti majú charakter drámy, v ktorej sa národ
zakaždým ukazoval ako taký, čo nedokáže byť verný a dôverovať svojmu Bohu. Boh neustále
prejavoval strarostlivosť o svoj ľud v rozličných kritických situáciách, ale ľud odpovedal hriechmi,
popudzovaním k hnevu, pokúšaním a reptaním. Na druhej strane však možno čítať tieto verše
aj ako vyznanie viny spojené s ľútosťou. Vnímame tu výchovu Božieho ľudu. Napokon záver
tohto žalmu približuje obraz Boha v jeho božskej kráse. Napriek všetkým nevernostiam národa,
Pán neodmietol svoj ľud definitívne, ale zľutoval sa nad ním a zachránil ho.
Národ sa mal naučiť, že jeho pravá sloboda spočíva v dôvernom spoločenstve srdca človeka s
Bohom. Dejiny spásy sú pre veriacich všetkých čias nevyčerpateľným zdrojom poznávania
Božej starostlivosti o svet aj o človeka a súčasne zdrojom poučenia, ako je potrebné na tieto
prejavy Božej priazne odpovedať.
Tento žalm je nádherný a didaktický, hlavne podčiarkuje Božie milosrdenstvo a nevernosť ľudu.
Je to meditácia nad históriou Božieho ľudu vyrozprávaná od Exodu po Samuela, v duchu
Deuteronomia. Žalm sa skladá s úvodu a šiestich častí, ktoré ako veľké obrazy nechávajú pred
nami prúdiť dôležité momenty dejín Izraela.
Tento žalm je podobenstvom nášho života, kde je aj svetlo aj temnota, milosrdenstvo a milosť
na jednej strane a nevernosť a protirečenia na druhej. Nemáme nikdy zabudnúť na veľké Božie
diela, ktoré Boh vykonal pre nás (1Kor 10,11-13).
Posledné slovo Boha na adresu človeka je vernosť a láska. V Ježišovi Kristovi sa táto vernosť
ukázala v plnej kráse. Božie zjavenie takto učí plne sa spoliehať na Božie vedenie a svoju plnú
dôveru venovať bezúhonnému srdcu Ježiša Krista a jeho skúsenej ruke.