Žalm 82

Zhudobnený text s akordami

Originálny text

Žalm 82

Vstáva Boh v zhromaždení Božom,
uprostred bohov koná súd.
„Dokedy ešte chcete súdiť nespravodlivo
a nadržiavať hriešnikom?
Prisúďte právo bedárom a sirotám,
spravodlivosť vymáhajte poníženým a chudobným.
Ratujte chudobného
a núdzneho vysloboďte z rúk hriešnika.“
Nemajú múdrosti ani rozumu, tápu v temnotách,
hýbu sa všetky základy zeme.
I povedal som: „Ste bohmi,
všetci ste synmi Najvyššieho.“
Ale aj vy, ako každý človek, umriete,
padnete ako každý velikáš.
Vstaň, Bože, a súď zem,
lebo všetky národy sú tvojím dedičstvom.

Komentár:

Tento žalm bol zložený za vlády kráľa Jozafáta (Pán súdi). Tento Judský kráľ bol pomerne spravodlivý, ale urobil chybu, keď sa spojil s Izraelským kráľom Achabom, aby spolu bojovali proti Aramu pri Ramote v Galaade (2Krn 18,28). Achab v bitke zomrel a Jozafát sa po návrate do Jeruzalema rozhodol v srdci hľadať Pána (2Krn 19,3) a prebudiť ľud, aby konal pokánie (2Krn 19,5-7).

Žalm 82 potvrdzuje pravdivosť Tóry a odsudzuje tých, čo Boží zákon prekrúcajú. „Pretrvanie sveta závisí od udržania harmónie a spravodlivosti. Keď sa ľudia udržia v medziach zákona, aj Boh zadrží prírodné sily, aby neprekročili isté hranice.“ (Feuer) „Boh kráča za nami, hľadá nás keď sme hriešni. Keď sedí, Boh je sudca, ktorý pozná všetko to, čo konáme a keď spí, necháva nás napospas našim pokušeniam. Pre niekoho teda Boh stojí, pre iného sedí, pre iného ešte spí a pre ďalšieho kráča. On je nemeniteľný, ale my sme meniteľní a meníme sa podľa našich rozhodnutí“ (Hieronym).

„Boží Duch preniká hlboko do srdca sudcu a tam ho napĺňa múdrosťou a chápavosťou, ktoré sú potrebné na vynesenie spravodlivého rozsudku.“ (Alšich)

Cieľom správneho súdenia má byť vykonanie spravodlivosti: ospravedlnenie, vyslobodenie, záchrana. Hlavne sa tu jedná o veľkú skupinu malých roľníkov, remeselníkov, nádenníkov, známych z prorockých kritík, adresovaných starovekej štátnej mašinérii. „Žalmista tu radí, aby sudcovia vyniesli rozsudok pre biednych a siroty. Potom by mali prejaviť „dobročinnosť“ – ospravedlniť ich, ak pre svoju veľkú chudobu nemajú na poplatky nariadené súdom.“ (Alšich) „Keď kresťan dáva almužnu, predstavuje človeka s dobrým srdcom, keď dobre súdi, predstavuje spravodlivého sudcu, keď potom znáša príkoria, predstavuje pokojného človeka. Nešťastníkom je, kto hrá všetky úlohy na strane zla, blaženým ten, kto hrá všetko na strane dobra.“ (Hieronym)

Ide tu o zásadnú premenu spoločenského poriadku. Cieľom je zmeniť otrokársky systém na spoločnosť, v ktorej vykonávanie práva nezávisí od spoločenského postavenia, majetku, či osobných konexií. Nová spoločnosť by mala byť schopná odstraňovať biedu postihnutej skupiny uprostred nej. „Oblasť, za ktorú je sudca zodpovedný, nie je ohraničená priestormi súdnej siene. Je povinný ísť pátrať von po všetkých krivdách, ktoré sa dejú v komunite, aby mohol zachraňovať chudobné, bezbranné obete.“(Sforno)

Vo v. 5 sa vystihuje neschopnosť človeka poznať Boha a pojať jeho myslenie. „Sudcovia nevedia, neuvedomujú si, že pri súde zasadá s nimi sám Boh a trestá bezbožných. Stále nechápu a nerozumejú, že ich nespravodlivé rozhodnutia spôsobujú celému národu obrovskú škodu.“ (Radak) Nielen Boh, ale aj Božie právo sa v SZ spája so svetlom. Naopak kráčať v tme je obrazom, ktorý sa spája predovšetkým s človekom a jeho ľudským údelom. „Sudcovia v temnote kráčajú, lebo ich zaslepuje úplatok, predsudky a ich sebecké záujmy. Preto vojdú do temnej priepasti večného trestu.“(Radak/Sforno) Žalmista však necháva nahliadnuť do sveta Boha Izraela, v ktorom to vyzerá úplne inak. Podobne ako v Ž 73,16, aj tu, práve v tesnej Božej blízkosti, možno počuť jeho vlastný výrok o pravej skutočnosti vo svete, ktorá stojí v ostrom kontraste s rozširovanou dobovou propagandou. „Slovo zem sa dá chápať ako svet a ten je podľa Talmudu založený na troch pilieroch: na pravde, spravodlivosti a pokoji.“(Avot 1,18) 

Výrok vo v.6-7 možno považovať za neopakovateľný v celom SZ a zároveň za jedno z najzásadnejších oznámení svetu, vyznávajúcemu mnohobožstvo. „Každý sudca, ktorý súdi naozaj spravodlivo, sa stáva Božím spolupracovníkom na diele stvorenia, lebo keď vykonáva spravodlivosť, vystupuje v úlohe samotného Pána.“(Sforno) „Stvoriteľ si nadovšetko praje zachovanie stvorenia. Keďže celé ho môžu roztrhať rozbroje, sudca, ktorý rieši spory, sa nazýva synom Najvyššieho, pretože ochraňuje prednostný záujem Boha.“ (Malbim) „Kresťanská tradícia na Východe videla v slovách „ste bohmi“ predzvesť zbožštenia v milosti. Kristus je totiž pravý Syn Otca, my sme z jeho dobroty adoptívne deti a dosahujeme túto hodnosť len prostredníctvom milosti.“ (Cyril Alexandrijský) „Vnútorná činnosť očistenia srdca, uskutočňovaná s námahou, prináša skutočný pokoj a pokoj privádza k pokore. Pokora robí človeka schopným byť Božím príbytkom. Človek je tak očistený, plný milosti, plný každej vône, dobroty a radosti. Človek sa stáva nositeľom Boha, dokonca viac, až samým Bohom: ste bohovia, všetci ste synovia Najvyššieho. Boh prebýva v človeku prostredníctvom Božej lásky, ktorá pôsobí zbožstvenie človeka.“ (Barnufius a Ján z Gazy). „Každý je, čo miluje“ (Augustín)

Bohovia, keďže sa správajú ako ľudia, prestávajú byť bohmi. Bezbožní zoširoka opísaní v Ž 73,3.12 a v Ž 82,2.4, skončili pádom (Ž73,18). V Ž 82 dochádza k posunu. Rovnako skončia aj bohovia, ktorí bezbožným nadŕžajú – ich koncom je pád. Koniec vlády neschopných bohov vo svete je začiatkom vlády jediného Boha. „Sám Syn chcel, aby vládcovia ľudu Izraela sa tiež stali bohmi a synmi Najvyššieho. Ale oni odmietli túto milosť. A práve preto im vraví slová o smrti z dôvodu ich vlastnej zloby. Nie sú zlí z prirodzenosti, ale pre svoje rozhodnutia.“ (Euzébius)

Vo v. 8 je výzva Bohu, ktorá korešponduje s prvým veršom žalmu, kde Boh vstáva uprostred zhromaždenia bohov. Chaos, ktorý nastal pomýlenou vládou bohov, má nahradiť poriadok založený nie na svojvoľnom rozhodovaní či preukazovaní náklonnosti podľa vlastnej ľubovôle, ako to bolo v prípade obžalovaných božstiev. Poriadok má byť nastolený a určený súdením. Boh sa má ukázať ako ten, ktorý stojí na strane utláčaných a zaznávaných, tých ktorým súd božstiev nepriznáva ich právo. Zároveň sa tu dáva odpoveď na otázku pohanov zo Ž 79,10: Kde je ich Boh? Tématické slovo žalmu „súdiť“ sa spomína posledný, štvrtý raz a tentokrát dostáva oproti predchádzajúcim výskytom s rozličnými významovými odtienkami (1.2.3) jednoznačný význam vlády nad svetom a jeho obyvateľmi. Nie božstvá národov, ale Boh, ktorý súdi zem si berie do dedičstva všetky národy a stávajú sa jeho deťmi. Miesto Boha medzi náboženskými aj politickými systémami je jednoznačné: on je ten, kto súdi zem, on je ten, komu patria všetky národy. „Žalm sa končí prosbou, aby Boh uznal ľudskú krehkosť, pre ktorú je takmer nemožné súdiť celkom vyvážene a nestranne, aby sa sám podieľal na vykonávaní spravodlivosti, a tak bude môcť jeho stvorenie prekvitať.“ (Feuer)

Žalmista prosí, aby súdil Boh a nie anjeli, ani ľudia, lebo oni by neboli ľútostiví. Len Boh je skutočne milosrdný, On má zľutovanie nad všetkými národmi a my sme jeho dedičia (Rim 8,17, Gal 3,29) (Hieronym)

Izrael veril v Boha, ktorý počuje volanie trpiacich a koná vždy v ich prospech, vracia ich zo smrti do života. 

WordPress Video Lightbox Plugin