Žalm 83

Zhudobnený text s akordami

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Originálny text

{v}2 Bože, neodpočívaj a nemlč,

nebuď ticho, Bože,

{v}3 lebo, hľa, tvoji nepriatelia zúria

a dvíhajú hlavu tí, čo ťa nenávidia.

{v}4 Spriadajú úskočné plány proti tvojmu ľudu

a radia sa proti tým, ktorých ty chrániš.

{v}5 Hovoria si: „Poďte, vyhubme ich, aby neboli národom,

aby sa meno Izraela už ani nespomenulo.“

{v}6 Tak sa jednomyseľne dohovorili,

proti tebe uzavreli zmluvu:

{v}7 stany Edomu a Izmaelčania,

Moab a Agarénčania,

{v}8 Gebal, Amon a Amalek,

Filištínsko s obyvateľmi Týru.

{v}9 Ba aj Asýrsko sa k nim pridalo;

stali sa pomocou synom Lotovým.

{v}10 Urob im to, čo Madiánčanom a Sisarovi,

čo Jabinovi pri potoku Kišon;

{v}11 pohynuli pri Endore

a stali sa hnojivom zeme.

{v}12 S ich kniežatami nalož ako s Orebom a Zebom

a so všetkými ich vojvodcami ako so Zebeeom a Salmanom,

{v}13 ktorí povedali:

„Zaujmime dedične Božie pastviny!“

{v}14 Bože môj, daj, nech sú ako páperie,

ako plevy vo vetre,

{v}15 ako požiar, čo lesy spaľuje,

a ako plameň stravujúci hory;

{v}16 tak ich prenasleduj svojou búrkou

a vydes ich svojou víchricou.

{v}17 Hanbou im prikry tvár

a budú hľadať tvoje meno, Pane.

{v}18 Nech sa hanbia a desia na veky vekov,

nech sa hanbia a hynú.

{v}19 Nech poznajú, že tvoje meno je Pán,

že ty jediný si Najvyšší nad celou zemou.

 

Žalm 83 komentár: 

Tento žalm má vo finálnej podobe zvláštnu dynamiku, kde sa na jednej strane prosí o zničenie nepriateľov, a na druhej je však vyjadrená aj nádej na ich obrátenie. Dôležitým je, že žalmista prenecháva konanie Bohu. Vo veľkej palete nebezpečenstiev môže Boží ľud urobiť iba jedno, a to odovzdať svoj osud do rúk Boha, ktorý je pravým sudcom národov.

Verš 2 má v sebe dvojité oslovenie Boha, aby nemlčal. Takýmto intenzívnym spôsobom prosí žalmista Boha, aby zareagoval na situáciu, ktorá je opísaná v nasledujúcich veršoch. Akákoľvek akcia namierená proti jeho ľudu je útokom i na samotného Boha.

Jedná sa tu o snahu o absolútne zničenie, toto vyhladenie je radikálne a dotýka sa aj času, a teda aj minulosti, prítomnosti i budúcnosti Izraela. „Kým potrvá Izrael, Všemohúci sa bude volať Bohom Izraela. Vyhladením jeho ľudu sa zabudne aj na Božie meno.“ (MidrTeh) „Musí byť vyhubené samotné meno Izrael, lebo tento národ proirečí zámerom a ideálom ostatných národov. Iba táto skupina vzdoruje ostatnému svetu a prekáža celosvetovej jednote.“(Sforno)

„Národy, po stáročia rozdelené vzájomnou nevraživosťou, dokázal zrazu spojiť silný odpor voči Izraelu.“(Radak) Táto jednota nie je hlboká a vnútorná, ale skôr účelová. „Bože, aby sa tvoje menou uvrhlo do zabudnutia.“(Raši)

Vo v. 7 až 9 žalmista vymenúva pomerne rozsiahlu koalíciu národov, takže hneď vyvstáva otázka, či sa takýto zoznam zakladá na historicky doloženej vojenskej koalícii. Slovné spojenie „stany edomské“ poukazuje na „nomádsky“ charakter Edomu. Ďalší z menovaných sú tradične spájaní s menom Izmaela. Geograficky bola Izmaelčanom vlastná oblasť severnej Arábie. Potom je Moab, ktorý má v SZ zväčša negatívny obraz, hoci sa nájdu aj výnimky a jeho územie sa nachádzalo východne od Mŕveho mora. Ďalej sú tu Agarčania, ktorí vystupujú ako nepriatelia niektorých izraelských kmeňov v neskorších textoch. Ide o etnikum Severnej Arábie. Podľa Hieronyma je teraz jednoduché rozumieť historickému zmyslu verša. Židovský ľud sa obracia proti pohanským národom, ktoré proti nemu bojovali. Pre nás sa stali symbolom niečoho iného. Stali sa obrazmi ľudí, ktorí bojujú proti Cirkvi. Idumejčania v preklade značí „ľud zo zeme“. Keďže tento ľud nemá základy ani domy, ale stany, má len provizórne bývanie a zmýšľa pozemsky. Slovo Izmaelčania v preklade znamená „tí, ktorí zdanlivo počúvajú“. Totiž nepočúvajú Boha a neposlúchajú ho. Moab znamená „od otca“. Oni totiž nie sú z Otcom, ale odchádzajú od Otca, opustili svojho Otca. Agarčania a môže preložiť ako „prozelyti a cudzinci“, lebo kedysi boli občanmi. Nepatria do domu, pretože bojujú prosi domu svojho Otca.  V prípade Gevalu je identifikácia problematická. Buď sa za Gevalom skrýva arabský kmeň, lokalizovaný v blízkosti Petry, alebo fenický Byblos, ktorého meno má vo fenických prameňoch podobu gbl. Ammon bol severným susedom Moabu. Napriek územnej obmedzenosti ide o štátny útvar, ktorý profitoval z karavánového obchodu. Amalekiti vystupujú v SZ ako lúpežné nomádske etnikum, ktoré má v bibl. textoch Izraela rolu dedičného a typického nepriateľa Izraela. Hieronym vysvetľuje Gebal ako „neplodné údolie“, pretože jeho obyvatelia pochádzajú z údolia a nemyslia na veci, ktoré sú hore, ale na celkom pozemské veci. Ammon sa prekladá ako „falošný ľud“, lebo nenasledujú toho, ktorý povedal „Ja som pravda“ (Jn14,6). Nasledujú však knieža lži. Amalek sa prekladá ako „ten, ktorý saje“. Títo sa snažia, aby v Cirkvi nebolo nič stabilné a snažia sa z nej vysať všetko z jej základov. Neživia sa slovami Písma, ale lížu zem ako had. Filištínsko, resp. Filištínci ako indoeurópske etnikum patriace k tzv. morským národom sú známym fenoménom v SZ, ktorý vystupuje ako tradičný nepriateľ Izraela. Augustín vníma Filištíncov v prenesenom význame ako cudzincov, t. j. ľudí vzdialených od svätých Izraela. Podobne všetci, ktorí odmietajú Krista ako svojho kráľa, zo seba samých robia cudzincov. Týrus, rozprestierajúci sa pôvodne na ostrove vzdialenom približne kilometer od libanonského pobrežia, bol snáď najvýznamnejším z fenických mestských štátov, resp. kráľovstiev. Ak sa za Aššúrom skrýva dobre známa veľmoc Asýrsko, predstavené nepriateľstvo, resp. nenávisť voč Izraelu dostáva univerzálny charakter, iným slovami obkľúčenie, ktoré reprezentujú vyššie predstavené národy, je tak zavŕšené. Hieronym vysvetľuje, že Assúr sa prekladá ako „diabol“ a on je pomstiteľ a nepriateľ. On navádza na hriech a on sám nás obviňuje, aby sme boli potrestaní. Lót v preklade značí „ten, ktorý sa vzdialil“ a rozumieme tomu tak, že sa vzdiali od Boha. „Mená Lótových synov Moab a Ammon označujú národy, ktoré napadli Judeu za čias kráľa Jozafáta.“(Raši)

Vo v. 9 žalmista spája protivníkov z dvoch odlišných kontextov: najprv menuje protivníkov Gedeona (Sdc 6-8) a následne uvádza Siseru (veliteľa vojska tu takisto menovaného kanaánskeho kráľa Javína), ktorý bol porazený (Deborou a) Barakom pri potoku Kišon (Sdc 4-5).

Sdc 7,1 lokalizuje boj proti Midiánu ku prameňu Harod. Vo v. 12 prví dvaja z menovaných sú kniežatá Midiánu, ktorých zabili Gedeónovi bojovníci (Sdc 7,25). Poslední dvaja sú králi Midiánu, zabití samotným Gedeónom (Sdc 8,21). Hoci spomenuté udalosti majú svojich ľudských protagonistov – víťazov a porazených, pre žalmistu zostáva hlavným aktérom Boh, ktorý tieto víťazstvá umožňuje. 

V tomto žalme sa prosí o absolútne zničenie nepriateľa. „Keď je lesný porast veľmi hustý, z jedného stromu na druhý sa oheň ľahko šíri na ďalšie kým nezhorí celý les. Podobne aj králi, ktorí napadli Jozafáta, sa zničili navzájom.“ (Radak)

Verše 17-18 sú plné synoným označujúcich hanbu, ktorá má postihnúť útočiacich nepriateľov. To všetko sa má diať, aby hľadali Pánovo meno. Ide o to, že nepriatelia si jednoducho uvedomia existenciu Boha, ktorý sa zdal byť nemým. Dá sa to prirovnať k situácii, v ktorej mal Julián Apostata pred smrťou povedať: „Zvíťazil si, ó Galilejský!“ „Človek nedokáže ani nevládze urobiť nieč, ak by to Boh nechcel. Daj, nech spoznajú, že jedine ty si zaslúžiš byť nazvaný menom Boh.“ (Radak/Feuer) „Slová nech zhynú sa vzťahujú na všetko, čo je v tých ľuďoch zlé. Bude však zachránené v nich všetko to, čo je dobré. Zhynutie teda v tomto prípade neznamená zničenie, ale spásu.“ (Hieronym)

Meno Najvyšší v tomto žalme slúži na vyjadrenie moci JHWH, ktorú majú nepriatelia jeho ľudu – a tým aj jeho samého – uznať. „Vtedy spoznajú, že ty, ktorého meno je Pán, si sám, Najvyšší nad celou zemou. Boh môže stáť sám a poraziť všetkých urodzených vladárov na zemi.“ (Feuer)

WordPress Video Lightbox Plugin