Žalm 85

Zhudobnený text s akordami

Originálny text

Žalm 85

Pane, svojej krajine si preukázal milosť,
Jakuba si zbavil poroby.
Svojmu ľudu si odpustil vinu
a zakryl si všetky jeho hriechy.
Všetok hnev si v sebe potlačil
a zmiernil svoje rozhorčenie.
Obnov nás, Bože, naša spása,
a odvráť od nás svoj hnev.
Vari sa chceš hnevať na nás naveky
a z pokolenia na pokolenie svoj hnev prenášať?
Či sa k nám nevrátiš a neoživíš nás,
aby sa tvoj ľud mohol v tebe radovať?
Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo
a daj nám svoju spásu.
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh;
on ohlási pokoj svojmu ľudu a svojim svätým
a tým, čo sa k nemu obracajú úprimne.
Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja,
a jeho sláva bude prebývať v našej krajine.
Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom,
spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú.
Vernosť vyrastie zo zeme,
spravodlivosť zhliadne z neba.
Veď Pán dá požehnanie
a svoje plody vydá naša zem.
Pred ním bude kráčať spravodlivosť
a po stopách jeho krokov spása.

Komentár:

Žalm sa vzťahuje na dni, ktoré nasledovali bezprostredne po oslobodení z exilu (538 pred Kr.) a na prvé ťažkosti, ktoré stretli, tých, ktorí sa vracali do svojej vlasti. V skutkoch oslobodenia Boh koná a ľud poznáva jeho veľkosť a moc (Dt 3,24, Dt 5,24, Mich 7,5), ale aj najhlbšiu podstatu jeho konania, ktorou je láska a milosrdenstvo. 

„Zostup Spasiteľa z nebies bol darom milosrdenstva. Lekár – Spasiteľ by totiž nebol prišiel, keby väčšina ľudstva nebola chorá. Keďže väčšia časť ľudstva potrebovala jeho milosrdenstvo, prišiel k nej Spasiteľ (Hieronym). 

„Otcovo milosrdenstvo je sám Pán.“ (Kassiodor)

„Budem počúvať“ toto vyjadrenie je výnimočné a nenachádza sa na iných miestach Žaltára. „Len človek medzi všetkými druhmi živočíchov na zemi môže prostredníctvom sluchu a premýšľania získať tajomstvá múdrosti. Len človek môže skutočne počúvať. Preto je veľmi vzácnym darom, že človek sa stal nástrojom Božieho hlasu.“ (Ambróz) „Toto volanie sa dá počuť v tichu a ticho vypočuje Pán. Podobne aj Pán hovorí k nášmu srdcu.“ (Hieronym) Pán je garantom naplnenia ohláseného slova. Človek alebo dôveruje v Pánovu pomoc, záchranu a spolieha sa na jeho slovo, alebo dôveruje niečomu, čo je bezvýznamné, klamlivé, či pominuteľné, a to je v konečnom dôsledku prejavom bláznovstva a hlúposti. „Vnútorná duchovná múdrosť je potrebná na to, aby človek rozpoznal pravdu, ktorá pochádza od Boha, a nie od človeka samého. Budem počúvať, nie to, čo aj hovorím, ale čo vo mne hovorí Pán, Boh. Jestvujú totiž tri druhy myšlienok (pokušení), pred ktorými majú byť ostražití ti, ktorí sa k Bohu obracajú celým srdcom a pripravujú sa na to, aby sa preňho stali vhodným príbytkom. Prvé sú myšlienky zbytočné a bezočivé a človek ich pomerne jednoducho môže odmietnuť alebo prijať. Ďalšie myšlienky sú nástojčivejšie a naliehajú na človeka mocnejšie. Tieto vychádzajú z ľudskej prirodzenosti a potrieb človeka. Ich prijatie či odmietnutie závisí od toho akú „pôdu“ nájdu. Tretí druh tvoria myšlienky celkom nečisté a zapáchajúce a v žiadnom prípade s nimi netreba súhlasiť, ale naopak z diaľky sa im vyhnúť, odolávať im zo všetkých síl a v pokore volať k Duchu, aby prišiel na pomoc ľudskej slabosti.“ (Bernard z Clairvaux)

„Spása“ je kľúčové slovo, ktoré sa v žalme opakuje až 3x. Pán ju uskutočňuje, pomáha a zachraňuje, prináša odpustenie, záchranu od hriechu, obnovenie vzťahu a pomoc v ťažkých situáciách. Túto spásu môžu prijať tí, ktorí sú pre ňu otvorení. Prijímajú ju tí, čo sa boja Pána, čiže sú bohabojní. Spásu môžeme interpretovať ako odpustenie a záchranu od hriechu, ako obnovenie vzťahu, ale tiež ako pomoc v ťažkostiach, v zložitej situácii, ktorá momentálne dolieha na ľud. 

Bázeň pred Bohom je postoj, ktorý vytvára otvorenosť pre Božie konanie a v ktorom si ľud uvedomuje svoju odkázanosť na Božiu záchranu. Je to zároveň postoj úcty pred tajomstvom a svätosťou Boha. Výraz tí čo sa boja Boha/bohabojní je v Žaltári častý a označuje skupinu ľudí, ktorá je predmetom Božieho milosrdenstva, zľutovania (Ž 103,11.13.17) a požehnania (Ž 115,13). Pán je ich dôverným priateľom (Ž 25,14), pomocou a štítom (Ž 115,11), bdie nad nimi (Ž 33,18), vyhradil im svoju nesmiernu dobrotu (Ž 31,20), preto im nič nechýba (Ž 34,10). Pán v nich má záľubu (Ž 147,11), je im blízko, vypočuje ich volanie a zachraňuje ich (Ž145,18-19). Prítomnosť Pána je novou budúcnosťou pre ľud. Pánova sláva je aj slávou ľudu, tým, čo sú, alebo prichádzajú do chrámu, ale nielen im, lež všetkým, ktorí žijú bezúhonne. Títo všetci môžu mať účasť na jeho sláve a živote. 

Vzťah medzi Pánom a Izraelom, jeho narušenie a obnovenie tvorí kontext celého žalmu. Personifikovaná Božia spravodlivosť dáva bozk a hladí. Dôraz je položený na situáciu ako takú, v ktorej Boh koná. Jeho konanie je konštantné a opäť raz ľudu umožňuje dorastať do odpovede vernosti: „Kým človek nie je pokorný, nemôže vnímať pravdu. Až keď začne byť sebakritický a zanechá pýchu, to znamená, že sa zníži až k zemi, až vtedy pravda vyrastie zo zeme.“ (Bet Avraham). „Kristov príchod je prameňom milosrdenstva, vyústením pravdy, rozkvetom spravodlivosti, svetlom pokoja.“ (Augustín)

S veršom 13 súvisí Oz 2,16-25, keď neverná manželka Izrael povie Pánovi svoje áno v nehostinnej vyprahnutej púšti, vtedy prichádza k obnoveniu stability a bezpečia v krajine. „Slová žalmistu sú zdôraznením milosrdenstva, ktoré bude mať Pán so svojimi stvoreniami. V predošlom verši sa hovorilo v minulom čase. Tu sa hovorí v budúcom. Nesmieme stratiť nádej, pretože len raz sa narodil Spasiteľ z Márie, no vo veriacom človeku sa narodí každý deň, veď vraví naša zem dá svoju úrodu.“ (Hieronym)

Spásna udalosť je v SZ chápaná ako niečo konkrétne a jej ovocím je nový dôverný vzťah s Bohom, Pán položí na cestu svoje kroky a bude naďalej kráčať v dôvernom spojení so svojim ľudom. „Vtedy vyrazí ako zora tvoje svetlo a tvoja rana sa rýchlo zacelí. Pred tebou bude kráčať tvoja spravodlivosť a sláva Pánova ťa zhromaždí.“ (Iz 58,8) „Len neprítomnosť hriechu umožňuje Kristovi kráčať v našom srdci. Kto pripraví takúto cestu vo svojom srdci, Ježiš bude po nej kráčať.“ (Hieronym)

Žalm vrcholí v opise stretnutia, v ktorom Božia láska a vernosť ľudu akoby boli objímajúcimi sa osobami. Podobne aj spravodlivosť a pokoj sa pri stretnutí pobozkajú. Pravda, láska, spravodlivosť a pokoj, ktoré sa hriechom vytrácajú zo sveta človeka, sa vracajú na zem návratom Boha k jeho ľudu. On sám robí človeka schopným odpovedať životom vernosti.

WordPress Video Lightbox Plugin